delostrelec -lca m. vojak obsluhujúci delo; príslušník delostrelectva: d-i ostreľovali mesto;
delostrelecký príd.: d-á paľba, d. dôstojník;
delostrelectvo -a s. hromad. delostrelecké vojsko
delostrelec -lca pl. N -lci m.
delostrelec -lca pl. N -lci m. ▶ príslušník delostrelectva; vojak obsluhujúci delo: protilietadlový d.; slúžiť u delostrelcov; Pri nabitých delách stáli delostrelci, pri nohách im horeli trojnožky s rozpálenými želiezkami. [M. Húževka]
delostrelec príslušník delostrelectva • hovor. kanonier: delostrelci, kanonieri ostreľujú most • zastar. artilerista
delostrelec, -lca m. vojak slúžiaci pri delostrelectve;
delostrelecký príd.: d. útvar, d. pluk, d. útok; d-á zbraň, d-á paľba, d-á batéria;
delostrelectvo, -a str. vojenské útvary vyzbrojené delami, delostrelecké vojsko, delostrelecká zbraň: protilietadlové, ľahké, ťažké d.
delostrelec m. nov. vojak delostrelectva: Ďelostrelci pálili z ďiel na ďeďinu (Návojovce TOP); Pŕv zme boli kanoníri, ščúl su delostrelci (Brestovany TRN)