delo -a diel s. strelná zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti, kanón: protitankové d., dunenie diel;
delový príd.: d. výstrel, čln
delo dela diel s.
delo dela diel s. 1. voj. ▶ hlavňová zbraň vystreľujúca veľké strely na väčšie vzdialenosti: ľahké, ťažké d.; ťahané, samohybné, ďalekonosné, rýchlopalné d.; poľné, pechotné, protitankové, protilietadlové d.; lodné d.; mohutná rana, salva z dela; strieľať z dela 2. ▶ zariadenie rýchlo vystreľujúce väčšie množstvá istého materiálu (penu, vodu a pod.) s cieľom pokryť väčšiu plochu niečoho: penové d. protipožiarne; snehové d. produkujúce umelý sneh; polícia nasadila vodné delá; pren. Akoby ustavične žil pod rýchlopalným delom otázok a odpovedí. [J. Johanides]; eltech. elektrónové d. zariadenie vystreľujúce prúd elektrónov
delo zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti • kanón: protilietadlové delo, protitankový kanón • húfnica (delo s krátkou hlavňou) • tarasnica (stredoveké delo)
delo, -a, diel str. ďalekonosná strelná zbraň veľkého kalibru, kanón: protilietadlové, protitankové d.; d-á pália, bombardujú
● potrava pre d-á o vojakoch bojujúcich v imperialistických armádach za cudzie záujmy;
delový príd.: d. náboj, d-á guľa, d-á hlaveň
delo s. nov. zried. kanón: Prišlo obrňenuo auto z ďelom (Kľak NB) F. je tušná ani ďelo (Revúca) - veľmi tučná; taku śviňu jem vichovala jag dzelo (Dl. Lúka BAR) - tučnú; búchaď ako z ďela (Rim. Píla RS) - vystatovať sa rečami
delný2 p. delo
delo m strelná zbraň väčšieho kalibru, kanón: djel ctiricet a dwa dostal (RUŽOMBEROK 1601); dobre dělo nabil (ASL 1648/ 1705) L. kuly zeleznych k prutkemu delu (LIETAVA 1633) rýchlopalnému; (vojaci) strylegj z mussket a polnjch dél (OP 1685) húfnic; hned pálili delo, hned sú jich rozbili (ASL 1781) strieľali; hrubé, veľké d. ťažké: dielo hrubé; kuly k welykemu delu (LIETAVA 1633); -ový, delný2 príd: prachu delniho (V. ZÁBLATIE 1601); ssalby na delowe osi (LIETAVA 1633); s delowu gulu (KrP 1760); dielko dem: malyčzke djelka ze wssym strogem (LIETAVA 1633)
dielko p. delo; dielo