delegácia -ie ž. vyslaní zástupcovia: vládna d.; d. parlamentu, vedúci d-ie, vyslať d-iu;
delegačný príd.: d. princíp; d. lístok
delegácia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
delegácia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vyslaní zástupcovia, obyč. poverení rokovať: oficiálna, vládna d.; domáca, zahraničná d.; tvoriť časť delegácie; vedúci delegácie; d. vedená ministrom; stretnutie viacerých delegácií; prijať viacčlennú delegáciu 2. práv., admin. ▶ prenos právomoci jedného orgánu na iný orgán; prikázanie veci na vybavenie inému ako pôvodne príslušnému súdu: d. zákonodarnej moci na výkonnú moc; d. v súdnom konaní; d. príslušnosti súdu; stála d. trvalé zastúpenie istej krajiny al. inštitúcie v inej krajine al. v inej inštitúcii
delegácia -ie ž. ‹l›
1. skupina (zvolených) zmocnencov štátu, organizácie al. kolektívu zastupujúca ich pri určitom rokovaní al. závažnej (slávnostnej) udalosti: štátna d.; zahraničná d.
2. práv. prikázanie veci na vybavenie inému ako pôvodne príslušnému orgánu, prenesenie právomoci
3. hist. zastupiteľský orgán v Rakúsko-Uhorsku z poslancov ríšskej rady a uhorského snemu;
delegačný príd.: d. lístok
delegácia vyslaní zástupcovia: delegácia pracovníkov závodu • deputácia: vyslať deputáciu na úrad • misia: vojenská misia • zastar. vyslanstvo • arch. posolstvo
delegácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. vyslaní zástupcovia jednej al. viacerých osôb, zastupujúci ich záujmy, názory a pod.: roľnícka, robotnícka d.; kultúrna d., d. československých spisovateľov; zvoliť d-iu;
delegačný príd.: d. lístok; d-á listina vysielacia, poverovacia listina delegáta
delegácia ž lat adm poverenie, príkaz: (dvorský) na certificatij pana uradnika z mogeg delegaczij certificuwany neustawil sa (na vypočúvanie) (T. TURNÁ 1715)