dekrét -u m.
1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y; prezidentský d.; vydávať d-y
2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora
dekrét [d-] -tu pl. N -ty m.
dekrét [d-] -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ rozhodnutie s povahou zákona: prezidentský d.; d. zákonodarného zhromaždenia; vydať, podpísať d.; Prvý dekrét o zavedení nemčiny ako úradného jazyka namiesto mŕtvej latinčiny vydali 6. apríla 1784. [Slovensko I]; Mier bol totiž nejakým dekrétom trvale zaručený, armády neexistovali, zbrane boli zničené. [R. Sloboda] □ Benešove dekréty ustanovenia prezidenta Československej rupubliky E. Beneša po druhej svetovej vojne týkajúce sa správy majetku (najmä na bývalých anektovaných územiach), financií, potrestania vojnových zločinov a i. 2. ▶ listina, dokument s rozhodnutím: menovací d.; d. na byt; platový d.; Upadol do stavu, v akom už len málo chýbalo, aby skrkval a šmaril do koša svoj riaditeľský dekrét. [L. Hagara]
dekrét -u m. ‹l›
1. ustanovenie, rozhodnutie zvyčajne vrcholného štátneho orgánu a obyčajne zákonodarnej povahy; listina o takom právnom akte: Benešove d-y; hist. D. kutnohorský
2. výmer oznamujúci úradné rozhodnutie: dostať d. na byt; ustanovovací d.;
dekrétny príd.
dekrét p. rozhodnutie 1
oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámenie • správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách • ohláška: povinná ohláška odberu elektriny • vyhláška • dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii • prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza… • upovedomenie • uvedomenie • vyrozumenie • avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora • proklamácia • vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc • kniž. notifikácia: notifikácia o embargu • inzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom
p. aj správa1
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
dekrét, -u m.
1. nariadenie, uznesenie, rozhodnutie, výnos: d. prezidenta republiky, znárodňovacie d-y; vydať d.; kráľovský d.;
2. admin. ustanovovacia, menovacia listina: prijímací, prepúšťací, poverovací, menovací, ustanovovací d.; učiteľský d;
dekrétový príd.
degrét p. dekrét
dekrét m. (degrét) 1. zried. ustanovovacia listina: Učitel už dostál dekrét (Kameňany REV); Už mu poslali degrét (Ivanka p. Dun. BRA) 2. zried. osvedčenie: Scež, reku, príndzid z vojni ze zlín dekrétom, kec ci furd base? (Brestovany TRN)
dekrét m, dekrétum s, dekretácia ž lat adm ustanovenie, nariadenie; rozhodnutie: wedle decretow kralowstwi tohto (BYTČA 1570); nechtegy do mesczkych knih zapsati, czo gest zgawne proti decretu mesczkemu (BECKOV 1608); podle decretatie milostiweg wrchnosty milostiwe passirowane podle tuto prilozeneg approbatie do exitu wikladam (BÁNOVCE n. B. 1733); ottza szvoho decretumi Šidom vijevél (DŽ 1752); decretum: dekrét, rozsaudek (CL 1777); dekretálsky príd vymedzený dekrétom: zlorečeni a ruhani pod pokutou dekretalskou se zapovida a zakazuje (B. ŠTIAVNICA 1715 CM); porownánj mezy katolickymi a ewangelickými stawy tomu dekretalskému vstanowenj priwlastneno a potwrzeno bylo (STo 1783); subst -inský m zried ten, o kt. bol vynesený rozsudok, odsúdenec: quod ipse eum cum filiis suis appellaret furem et decretarium, vulgo dekretinski (TURIEC 1592)