dekan [d-] -a m.
1. kto je na čele fakulty: d. právnickej fakulty; vymenovať niekoho za d-a
2. kat. kňaz stojaci na čele dekanátu (význ. 2);
dekanka -y -niek ž. k 1;
dekanský príd.: d-á hodnosť; d-á farnosť;
dekanstvo -a s.
1. hodnosť dekana
2. úrad na správu fakulty, dekanát; jeho budova, miestnosti
dekanka [d-] -ky -niek ž.
dekan [d-] -na pl. N -ni m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ najvyšší volený akademický funkcionár stojaci na čele fakulty: d. filozofickej, teologickej fakulty; byť zvolený za dekana; vymenovať niekoho za dekana; Čítajú naše mená, každý z nás sa ukloní dekanovi a dostane diplom. [J. Mlčochová] 2. cirk. ▶ (v katolíckej cirkvi) kardinál, ktorý je na čele kolégia kardinálov: kardinál d. posvätného kolégia 3. cirk. ▶ katolícky kňaz, ktorý z poverenia biskupa stojí na čele cirkevného okresu, dekanátu a dozerá na život a činnosť kňazov dekanátu: rímskokatolícky d.; Starý otec vedeli také lekcie z Písma dávať, na ktoré ani sám pán dekan nevedeli niekedy odpovedať. [F. Švantner] 4. cirk. ▶ (v evanjelickej cirkvi) farár vykonávajúci dozor, inšpekciu vyučovania náboženstva na základných a stredných školách ▷ dekanka -ky -niek ž. k 1
dekan -a m. ‹l›
1. (dekanka -y ž.) škol. vysokoškolský učiteľ stojaci určitý čas na čele fakulty
2. cirk. predstavený niekoľkých katolíckych farností; čestný titul správcu význačnejšej katolíckej farnosti: kapitulný d. prvý hodnostár kapituly;
dekanský príd.: d. talár; d. termín povoľovaný dekanom fakulty (na tretiu opravnú skúšku); – d. úrad dekanstvo 2; d. chrám