dekan [d-] -a m.
1. kto je na čele fakulty: d. právnickej fakulty; vymenovať niekoho za d-a
2. kat. kňaz stojaci na čele dekanátu (význ. 2);
dekanka -y -niek ž. k 1;
dekanský príd.: d-á hodnosť; d-á farnosť;
dekanstvo -a s.
1. hodnosť dekana
2. úrad na správu fakulty, dekanát; jeho budova, miestnosti
dekan [d-] -na pl. N -ni m.
dekán [d-] -nu m.
dekan [d-] -na pl. N -ni m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ najvyšší volený akademický funkcionár stojaci na čele fakulty: d. filozofickej, teologickej fakulty; byť zvolený za dekana; vymenovať niekoho za dekana; Čítajú naše mená, každý z nás sa ukloní dekanovi a dostane diplom. [J. Mlčochová] 2. cirk. ▶ (v katolíckej cirkvi) kardinál, ktorý je na čele kolégia kardinálov: kardinál d. posvätného kolégia 3. cirk. ▶ katolícky kňaz, ktorý z poverenia biskupa stojí na čele cirkevného okresu, dekanátu a dozerá na život a činnosť kňazov dekanátu: rímskokatolícky d.; Starý otec vedeli také lekcie z Písma dávať, na ktoré ani sám pán dekan nevedeli niekedy odpovedať. [F. Švantner] 4. cirk. ▶ (v evanjelickej cirkvi) farár vykonávajúci dozor, inšpekciu vyučovania náboženstva na základných a stredných školách ▷ dekanka -ky -niek ž. k 1
dekán [d-] -nu m. ⟨gr.⟩ chem. ▶ nasýtený alifatický uhľovodík s desiatimi atómami uhlíka
dekan -a m. ‹l›
1. (dekanka -y ž.) škol. vysokoškolský učiteľ stojaci určitý čas na čele fakulty
2. cirk. predstavený niekoľkých katolíckych farností; čestný titul správcu význačnejšej katolíckej farnosti: kapitulný d. prvý hodnostár kapituly;
dekanský príd.: d. talár; d. termín povoľovaný dekanom fakulty (na tretiu opravnú skúšku); – d. úrad dekanstvo 2; d. chrám
dekán -u m. ‹g› chem. nasýtený alifatický uhľovodík (alkán) s desiatimi atómami uhlíka;
dekánový príd.
dekan [vysl. tvrdo], -a m.
1. škol. vysokoškolský učiteľ stojaci na čele profesorského sboru fakulty al. vysokej školy;
2. cirk. kňaz dozerajúci na niekoľko farností;
dekanský príd.: d. úrad, d-á hodnosť;
dekanstvo, -a, -tiev str.
1. škol. dekanský úrad, dekanát; budova al. miestnosť tohto úradu;
2. (bez mn. č.) hodnosť dekana
dekan m. (ďekán) kňaz poverený správou dekanátu, obvodu s niekoľkými farnosťami: Náž dekan majú po_cebou peť fár (Návojovce TOP); Prišou̯ dekám na egzáment (Čelovce MK); Búl tu pán ďekán (Kameňany REV); U starého dekana sa schádzali knazi s celého okolá (Brestovany TRN); dekanko m. hypok.: dekanko (Lukáčovce HLO, Koniarovce TOP, V. Bielice TOP); dekanský príd.: Bere ďekánskí plat (Kameňany REV); Čo si pamatám, tré naší faráli mali dekanskú honnost (Brestovany TRN)
dekan m lat 1. cirk kňaz dozerajúci na niekoľko farností: fararz predmerzsky, dekan w hornym wydieku Powazskem (KRASŇANY 1576); kdy do Prešpurka gely strany pana dekana k panu cardinalowy (SKALICA 1632 E); po smrti fararoch breviar dekany odebraly (LEVOČA 1785) 2. adm nižší funkcionár cechu, desiatnik: paklibj decan na cestu mel gjty aneb do nemocy by wpadl; tedy ma decan pokutowany bity na d 12 (CA 1697); decanus: desátnjk, dekan, cechmjstr (KS 1763) L. mladší, starší d. pomocník majstra, kt. mal na starosti tovarišov: kdis towaris priwandruge, mosi starsi towaris aneb starsi decan recseny u czechmistra gemu robotu hledat; dwa towarise, ktere mgeno mety budu starsi a mladsi decan (HLOHOVEC 1794) P. atpn Gregorius Decan (vo V. Kosihách 1481); -ov príd k 1: cžo sa wisege za diekanowu stodolú (s. l. 1743); -stvo s funkcia dekana: paklibi decan na cestu mel gjty aneb do nemocy wpadl, nasledugjcímu po sebe ma decanstwo zručity (CA 1697 E)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich