dekadentne [d-d-] prísl.
dekadentne [d-d-] prísl. 1. ▶ so znakmi dekadencie, úpadku, úpadkovo: zmýšľať d.; spoločnosť sa vyvíjala d.; fajka v ústach ženy pôsobí d. 2. odb. ▶ príznačne pre dekadenciu, myšlienkový a umelecký smer, pre stúpenca dekadencie: d. tvoriť; dekadentne predstierať básnickú hĺbku [KŽ 1967]
dekadentný, zried. dekadentský príd. k dekadencia, k dekadent: d-á literatúra, d-é obdobie; d-ský aristokratizmus;
dekadentne, zried. dekadentsky prísl.: d. ladené verše;
dekadentnosť -ti ž.
dekadentný príd. úpadkový, svedčiaci o úpadku: d. človek, d-á ideológia, d-á kultúra, d-á litaratúra; d-é umenie;
dekadentne prísl.