dekadentka [d-d-] -ky -tiek ž.
dekadent [d-d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. 1. ▶ človek poznačený dekadenciou, úpadkom: rezignovaný d.; rozumel si s bezdomovcami a dekadentmi 2. odb. ▶ stúpenec dekadencie, umelec tvoriaci v duchu dekadencie: moliérovský d.; študovať tvorbu dekadentov; výstava prác dekadentov ▷ dekadentka -ky -tiek ž.
dekadent -a m. (dekadentka -y ž.) vyznávač, stúpenec dekadencie, umelec tvoriaci v duchu dekadencie