dekadencia -ie ž.
1. úpadok (spoloč., kult. ap.): meštiacka d.; kultúra zasiahnutá d-ou
2. umel. smer na konci 19. stor. vyznačujúci sa subjektivizmom, individualizmom a pesimizmom;
dekadent -a m.
1. človek poznačený úpadkom, dekadenciou
2. stúpenec dekadencie (význ. 2);
dekadentný príd.: d-á spoločnosť; d-é umenie
dekadencia [d-d-] -ie ž.
dekadencia [d-d-] -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ zmena priaznivého stavu spoločnosti, kultúry na nepriaznivý, úpadok, úpadkovosť: spoločenská, morálna, mravná d.; obviniť z dekadencie; d. konzumne orientovanej spoločnosti 2. ▶ myšlienkový a umelecký smer na konci 19. stor. vyznačujúci sa subjektivizmom, individualizmom a pesimizmom, dekadentizmus: meštiacka d.; myšlienky dekadencie; éra dekadencie; Rozdiel je v tom, že toto poznanie nemá len charakter pocitov, ako to bolo v slovenskej dekadencii, ale v istom zmysle i svetonáhľadu. [J. Števček]
dekadencia -ie ž. ‹f < l›
1. kniž. úpadok, upadanie, úpadkovosť: mravná d.
2. odb. (na prelome 19. a 20. stor.) individualistický a subjektivistický myšlienkový a umelecký smer vyjadrujúci úzkosť a depresiu človeka;
dekadenčný príd.
dekadencia p. úpadok
úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnosti • pokles: pokles životnej úrovne • rozklad • rozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnosti • zostup: zostup formy športovca • dekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadenciou • bankrot • hovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krach • konkurz (obchodný úpadok)
p. aj pád 1
dekadencia, -ie ž. kultúrny úpadok; v buržoáznom umení na konci XIX. stor. úpadkový smer, ktorého charakteristickými vlastnosťami sú krajný individualizmus a mysticizmus;
dekadentský príd.: d. vkus;
dekadentsky prísl.;
dekadenstvo, -a str. úpadkovosť