Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dej -a m. čo sa deje, čo prebieha: napínavý d. (filmu); opisovať d.; prírodný, chemický d. proces; lingv. slovesný d.;

dejový príd.;

dejovo, dejove prísl;

dejovosť -i ž.

dejovosť -ti ž.

dejovosť -ti ž. ▶ vlastnosť umeleckého diela mať dej; dejový charakter niečoho: d. novely, románu; celková d. dramatického diela; náznak, odtieň dejovosti; redukcia, oslabenie dejovosti; uprednostniť, zdôrazniť d.; posudzovať film z hľadiska dynamiky a dejovosti; V choreografických dielach je kladený dôraz na tanečnosť a čísla nie sú zaťažené dejovosťou. [KŽ 1959]

dej, -a m.

1. čo sa deje, odohráva, stáva, stalo, udalosť, príbeh;

odb. proces, postup: chemický d., duševný d.; gram. slovesný d.;

lit. príbeh, fabula: d. románu, divadelnej hry, filmu;

2. zastar. len v mn. č. deje dejiny, história: d-e Veľkej Moravy (Škult.);

dejový príd.: lit. d. rámec, d-á kostra;

dejove prísl.;

dejovosť, -ti ž. lit. dejový ráz