dej -a m. čo sa deje, čo prebieha: napínavý d. (filmu); opisovať d.; prírodný, chemický d. proces; lingv. slovesný d.;
dejový príd.;
dejovo, dejove prísl;
dejovosť -i ž.
dejový -vá -vé príd.
dejový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s dejom; založený na deji; vyplývajúci z deja: d. zvrat; d. rámec; dejová pestrosť, zhustenosť románu; východisková dejová situácia; spracovať dejovú osnovu, zápletku; klásť dôraz na dejovú gradáciu; dodržiavať, členiť dejovú líniu; pridržiavať sa dejovej kostry; použiť, prepojiť niekoľko dejových motívov; konštruovať, prerušiť dejovú niť; zachovať dejovú kontinuitu; sprehľadniť d. sled; Mnohým divákom unikali dejové súvislosti, vzťahy medzi postavami. [KŽ 1965]; lingv. dejové substantívum vyjadruje dej, činnosť, napr. orba, sejba; dejové adjektívum vyjadruje schopnosť al. možnosť niečoho, napr. orný, horľavý
dejový p. epický
epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku • dejový • fabulárny • fabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princíp • odb. výpravný: epická, výpravná báseň • príbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúra • prozaický (op. poetický): prozaický charakter textu • rozprávačský • rozprávací • naračný • naratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánre • zastar. rozpravný
dej, -a m.
1. čo sa deje, odohráva, stáva, stalo, udalosť, príbeh;
odb. proces, postup: chemický d., duševný d.; gram. slovesný d.;
lit. príbeh, fabula: d. románu, divadelnej hry, filmu;
2. zastar. len v mn. č. deje dejiny, história: d-e Veľkej Moravy (Škult.);
dejový príd.: lit. d. rámec, d-á kostra;
dejove prísl.;
dejovosť, -ti ž. lit. dejový ráz
dejový p. dej