dejiny -jín ž. pomn. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho, história (význ. 2); opis týchto dejín: d. Slovenska, d. jazyka, literatúry; beh d-ín
● vojsť do d-ín presláviť sa; kniž. koleso d-ín dejiny;
dejinný príd. historický: d. úsek, zvrat, d-á úloha;
dejinne prísl.;
dejinnosť -i ž.
dejinnosť -ti ž.
dejinnosť -ti ž. 1. ▶ dejinný charakter niečoho; syn. historickosť: d. okamihu, rozhodnutia; uvedomiť si d. istých udalostí historický význam; V chronologickej štatistike činnosti davistov sa podáva akoby v zrkadle dejinnosť hnutia a jeho jednotlivých príslušníkov. [P. Števček] 2. i filoz. ▶ spätosť ľudských činov, predstáv a myšlienok s dejinným vývojom; dejinná kontinuita; vedomie dejinnej kontinuity; syn. historicita: filozofia dejinnosti; d. umenia; Z pohľadu bežného čitateľa sa môže zdať, že dejinnosť, vedomie historicity vytvárali len diela typu Slávy dcéry, Svätopluka. [R. Chmel]