dejiny -jín ž. pomn. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho, história (význ. 2); opis týchto dejín: d. Slovenska, d. jazyka, literatúry; beh d-ín
● vojsť do d-ín presláviť sa; kniž. koleso d-ín dejiny;
dejinný príd. historický: d. úsek, zvrat, d-á úloha;
dejinne prísl.;
dejinnosť -i ž.
dejinne prísl.
dejinne prísl. ▶ z hľadiska dejín, historického vývinu; syn. historicky: d. predurčený; d. významná udalosť; d. sa realizovať vstupovať, vstúpiť do histórie; d. náležať do stredoeurópskeho regiónu historicky prináležať; Prvé ozbrojené vystúpenie bolo zaiste dejinne nevyhnutné. [V. Mináč]
dejiny, -jín ž. pomn. súhrn dejov, vývin niečoho, história: novodobé, staroveké d.; d. ľudstva, d. ČSR, d. KSČ, d. robotníckeho hnutia; d. literatúry, spisovného jazyka, umenia; d. baníctva, dopravy
● koleso dejín kolobeh času; vstupovať, vstúpiť do dejín o začiatku histórie niečoho; vojsť do dejín nadobudnúť historický význam;
dejinný príd.: d. vývin, d-é poslanie; d. význam veľký z hľadiska historického vývinu; d-á udalosť dôležitá z hľadiska historického vývinu;