dejepisec -sca m. historik
dejepisec -sca pl. N -sci m.
dejepisec -sca pl. N -sci m. ▶ kto sa vedecky zaoberá dejepisom, pisateľ dejín; syn. historik: cirkevný d.; výtvarný, literárny d.; starovekí, stredovekí dejepisci; Skomolené zápisy sa podarilo dejepiscom zrekonštruovať. [Pd 1989]; Starý paleolit je posledným objavom dejepiscov. [P. Dvořák] ▷ dejepiskyňa -ne -kýň ž.
dejepisec p. historik
historik odborník v histórii • dejepisec • historiograf (odborník v histórii s istou špecializáciou)
dejepisec, -sca m.
1. kto sa vedecky zaoberá dejepisom, historik;
2. škol. kto vyučuje dejepis;
dejepiskyňa, -ne, -kýň ž. zried.;
dejepisecký príd.;
dejepisectvo, -a str. dejepisecká činnosť, práca dejepiscov, dejepisná veda