dehonestovať dok. i nedok. znevážiť, znevažovať: d. niečiu prácu
dehonestovať [d-n-] -tuje -tujú (ne)dehonestuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.
dehonestovať [d-n-] -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ (koho, čo) ▶ zbavovať, zbaviť cti, úcty, vážnosti; syn. zneucťovať, zneuctiť, znevažovať, znevážiť, diskreditovať, zdiskreditovať: d. občana; d. postavenie pracovníka; d. ľudskú prácu; Ich vzájomný pomer bol dehonestujúci, ale iné východisko nemala. [J. Papp]
dehonestovať dok. (koho, čo) kniž. a publ. znížiť vážnosť, význam (niekoho, niečoho); znevážiť, zľahčiť: d. názor protivníka
dehonestovať p. zneuctiť 1
zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený
2. p. znásilniť
dehonestovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (koho) zneucťovať, zneuctiť, znevažovať, znevážiť: dehonestujúce postavenie
dehonestovať dk zhanobiť: nyelen pana richtara, ale y magistrat dehonestowal; bila dehonestowala Joannes Némethiho (KRUPINA 1734; 1740)