Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj hssj

degradovať dok. i nedok. (u)robiť degradáciu: d. človeka na zviera; d. veliteľa zbaviť funkcie

// degradovať sa stratiť, strácať hodnotu, význam ap.: tvrdnutím sa pôda d-je

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
degradovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.

degradovať [d-] -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. i dok.


degradovať sa [d-] -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovaný -dovanie sa nedok. i dok.

degradovať [d-] -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. i dok.lat.⟩ 1. (koho, čo na čo) ▶ zbavovať, zbaviť funkcie al. hodnosti; znižovať, znížiť niekomu hodnosť; preraďovať, preradiť niekoho, niečo do nižšej kategórie: d. vysokého funkcionára; d. vyššie úrady; d. sudcovské rady na poradné orgány; Ak je niekto raz generálom, môžu ho aj degradovať, generálom ostane, jeho duša nosí vojenskú uniformu. [L. Ťažký]; Vrchnosť ho degradovala z valciara na strihača. [M. Chudík]
2. (čo na čo) ▶ znižovať, znížiť význam, hodnotu niečoho: d. niektoré vedné odbory; zákon degraduje postavenie hlavného mesta; d. úroveň vysielania; všetko degradujete!; Zmluvu degradovali na zdrap papiera. [Sme 1996]; poľnohosp. d. pôdu, humus zbaviť výživných látok
dok. izdegradovať


degradovať sa [d-] -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie sa nedok. i dok.lat.⟩ ▶ strácať, stratiť hodnotu, význam a pod.: nesprávnym obrábaním sa pôda degraduje; Zemský povrch sa prehrieva, spomaľujú a degradujú sa biologické a chemické procesy. [Inet 2004]dok. izdegradovať sa

degradovať nedok. i dok. ‹l›

1. (koho na koho) zosadzovať, zosadiť: d. dôstojníka na vojaka; d. úradníka

2. (koho, čo) ponižovať, ponížiť, znižovať, znížiť, znehodnocovať, znehodnotiť: d. človeka; poľn. d. pôdu;

degradovať sa stratiť, strácať hodnotu, význam a pod.: tvrdnutím sa pôda d-je

degradovať p. podceňovať, znehodnotiť


podceňovať nedostatočne oceňovať skutočnú hodnotu (op. preceňovať) • zaznávať: podceňoval, zaznával jej orientačný zmyselstavať do úzadia (niekoho, niečo): mladšieho syna stavia vždy do úzadianeuznávať: neuznáva organizačné schopnosti inéhozneuznávať: jeho maliarske dielo zneuznávali dlhé rokydegradovať: degradovať význam sviatkuzried. máliť (Jesenský)zried. malicherniť: malicherní každý mužov činfraz.: pozerať (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, niečo)


znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziťskaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiťznivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiťdegradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)


zosadiť 1. pozbaviť moci, vlády, funkcie: zosadiť ministradegradovať: veliteľa degradovalisuspendovať (zbaviť hodnosti, úradu): suspendovanie kňazaodstrániť: odstránili ho z funkcie predsedudetronizovať (zosadiť z trónu): detronizovať panovníka

2. p. zložiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

degradovať, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. (koho) znížiť hodnosť niekoho, pozbaviť hodnosti, postavenia, funkcie: d. dôstojníka, d. funkcionára; byť degradovaný;

2. zried. (koho, čo na čo) znižovať, znížiť význam niekoho, niečoho, znehodnocovať, znehodnotiť, podceňovať, podceniť, zľahčovať, zľahčiť: Keby sme pripustili túto možnosť, degradovali by sme zmysel nášho víťazstva. (Karv.);

dok. i zdegradovať

degradovať dk adm zbaviť hodnosti: obawal se, aby ho s hodnosti nedegradowaly (CO 17. st); žeby jsme v tej veci sporadani učinili a takoveho spurneho neposlušnika (nájomcu bane) skrotili a degradovali (MB 1759); byl s cechu y z mjstrowstwa dolu zloženi a degradovani (KRUPINA 1788)

látok, ktoré sa pomaly degradujú des substances qui se dégradent lentement
rýchlo degradujú, sa môžu se dégradent rapidement peuvent être

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu