definitívny príd.
1. konečný, op. predbežný: d-a odpoveď
2. trvalý, op. provizórny: d-a úprava, d-e zmeny;
definitívne prísl.: d. sa vyjadriť; d. spätý s niečím;
definitívnosť -i ž.
definitívne [d-n-t-] prísl.
definitívne [d-n-t-] prísl. ▶ s konečnou platnosťou, úplne, natrvalo: d. sa rozhodnúť; d. skoncovať s fajčením; d. uzavrieť problém; d. sa k niečomu vyjadriť; nebezpečenstvo d. pominulo; ich cesty sa d. rozišli; objekt bol d. dokončený; Slnko definitívne zapadne a prítmie sa mení na tmu. [P. Jaroš]; Z hlasu sa jej definitívne vytratila ženská koketnosť. [V. Bednár]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
definitívny príd. ‹l› (op. dočasný, provizórny)
1. konečný, majúci konečnú platnosť: d. plán, d-e rozhodnutie
2. trvalý, stály: d-e miesto; adm. súvisiaci s definitívou, majúci definitívu: predtým d. učiteľ natrvalo ustanovený;
definitívne prísl.: d. vyriešiť nadobro, celkom;
definitívnosť -ti ž.
definitívne p. natrvalo, trvalo 2
natrvalo na všetok budúci čas • trvalo • trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku • nastálo • navždy • hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov • naveky: naveky zostane mrzákom • definitívne • nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli • fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy • fraz. (až) do súdneho dňa
trvalo 1. neprerušovane v čase • trvale • neprestajne • ustavične • stále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnaných • nepretržite • permanentne • hovor. naveky: naveky sedí doma
p. aj ustavične
2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvale • nemenne • stále • definitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostať • natrvalo • nastálo • navždy • hovor. navždycky • fixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždycky • naveky: naveky zostali dobrými priateľmi • fraz. raz (a) navždy
definitívny príd. konečný, trvalý, stály, trvale ustanovený: d-a úprava textu, d-e riešenie, d-e rozhodnutie, ustanovenie; d. učiteľ, profesor;
definitívne prísl.;
definitívnosť, -ti ž.