dedina -y -dín ž.
1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.; pochádzať z d-y; prišla celá d.
2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier
● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne; kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y; to je (preňho) → španielska d.;
dedinský príd.
1. k 1: d. človek, d-á chudoba
2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;
dedinsky prísl.;
dedinka -y -niek ž. zdrob.;
dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
dedinský -ká -ké príd.
Dedina Mládeže -ny Mládeže ž.
obec na južnom Slovensku v Komárňanskom okrese severozápadne od Komárna;
Dedinčan, Mládežodedinčan -na pl. N -nia m.;
Dedinčanka, Mládežodedinčanka -ky -niek ž.;
dedinský, mládežodedinský -ká -ké príd.
dedinský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s dedinou; typický, príznačný pre dedinu; nachádzajúci sa na dedine; syn. vidiecky: d. život; dedinské prostredie; d. človek; dedinská mládež; bola to jednoduchá dedinská ženička; dedinská krčma, škola; d. drevený dom; d. charakter zástavby; typická dedinská zábava, svadba; (obyč. v minulosti) d. boháč, dedinská chudoba; Bolo tam útulne ako v upravenej dedinskej chalupe. [J. Patarák] 2. pejor. ▶ majúci nízku kultúrnu al. spoločenskú úroveň, pôsobiaci neokrôchane, neuhladene: d. vkus; má dedinské spôsoby; Vidíš, ty ťuťmák dedinský, to všetko si mohol mať. [J. Beňo]
Nová Dedina Novej -ny L Novej -ne ž. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese severovýchodne od Levíc;
Novodedinčan, Dedinčan -na pl. N -nia m.;
Novodedinčanka, Dedinčanka -ky -niek ž.;
novodedinský, dedinský -ká -ké príd.
dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvo • kniž.: rustikálny • ruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikou • zastaráv. sedliacky: sedliacky chlapec • obecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastier • nár. valalský
obecný 1. patriaci obci; týkajúci sa obce • miestny: obecný, miestny výbor; obecná, miestna knižnica; miestny rozhlas • dedinský (týkajúci sa vidieckej obce): dedinská škola; dedinský chotár
2. p. verejný 1, komunálny 3. p. prostý 1, obyčajný 1 4. p. správ. všeobecný
vidiecky týkajúci sa vidieka, pochádzajúci z vidieka • dedinský: vidiecke, dedinské prostredie • cezpoľný: cezpoľní žiaci
dedina, -y, -dín ž. roľnícka, sedliacka osada, obec: rodná d.; družstevná d.; žiť na d-e; pochádzať z d-y; prísť do d-y, na d-u; chodiť z (od) d-y do d-y túlať sa
● španielska d. niečo neznáme; Potemkinove d-y predstieranie niečoho, falšovanie skutočnosti na vyvolanie klamlivého dojmu; hovor. stojí ako svätý za d-ou ani sa nepohne, nečinne;
dedinský príd.: d. človek; d-á škola, d-á chudoba; d. boháč bohatý sedliak, kulak
● pejor. d-á hus dedinské dievča;
dedinsky prísl.: vyzerať, obliekať sa (po) d.;
dedinka, -y, -niek ž. zdrob.;
dedinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
dedina ž. 1. strsl, zsl, spiš roľnícka osada, obec: To bívala pre_tím ďeďina rozďelená vždi napoli ot kostola hore aľebo dolu (Detva ZVO); V ďeďiňe šeci ľuďia gazdovaľi (V. Lom MK); Boli s tíh okolitíh dzedzín (Brestovany TRN); Ňeňi tu žiadna prechodná dzedzina (Podmanín PB); V našej dzedziňe mame višej dvasto domi (Spiš. Štvrtok LVO); Dzedzina bula naňivoč soreta (Vydrník SNV) F. čo tu stojíž ako svaťí za ďeďinou? (Pukanec LVI) - nečinne; dám ja ťebe dzedzini, či ňevidzíž na veži hodzini?! (Bošáca TRČ) - to nie je dedina, ale mesto; ňeňi je téj dzedzini, v kerej bi ňebolo hoscini (Bošáca TRČ) - všade sú raz hody 2. strsl, zsl, spiš obyvatelia dediny, dedinčania: Šecká ďeďina sa zbehla ta k ňim (Čelovce MK); Celá ďeďina sä rehotala (Žaškov DK); Pret kostelom bola zejdená celá dzedzina, uš čakali (Kostolné MYJ); Ceu̯á dzedzina biu̯a na nohách (Záh. Ves MAL); dedinka ž. zdrob. expr. k 1: S tích siedmich (dedín) pozostala táto ďeďinka (Krásna Hôrka TRS); V našej dzedzinke bívam najračiej (V. Rovné BYT); dedinôčka ž. zdrob. expr. k 1: To len malá dedinvaška (Kameňany REV); dedinský príd. k 2: Ďeďinskí človek to ňemóže veďeťi (Hrabovo LUČ); To len takí dedžinskí zvik (Kameňany REV); Pasol ďeďinske kravi (Zubrohlava NÁM); dzedzinskí pasciér (Bošáca TRČ) L. dzedzinská robota (Bošáca TRČ) - povinná práca dedinčanov pri oprave ciest ap.
dedinský p. dedina
dedovný, dedovský [-ov-, -oj-], zried dedinský príd (o nehnuteľnosti) starootcovský, dedičný: (grunt) gim pozustal dedowny (TRENČÍN 1596); Dorotie dedowsky statek poručil (SKALICA 1617); ty niwy sa wlastne pana Somarowskeho gruntowne a dedowne (TRENČÍN 1624); manželu memu wsseczku mu pozustalost a statek mug dedinský y babinsky (porúčam) (BRATISLAVA 1662 E); diedogskymy k tomu gruntu užywagiczymy kopanyczamy (PARTIZÁNSKE 1690); zenducze do slobodneho domu aneb curij dedowskeg (SOLOŠNICA 1718) L. dedovské právo práv súhrn noriem a predpisov upravujúcich vzťahy medzi dedičmi: dostal Straczinku prawem diedowskim a na wgecznost (SKALICA 1730); subst dedovské s práv dedičstvo: ďedowské sinum rowno patrí (BN 1790)