dedina -y -dín ž.
1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.; pochádzať z d-y; prišla celá d.
2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier
● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne; kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y; to je (preňho) → španielska d.;
dedinský príd.
1. k 1: d. človek, d-á chudoba
2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;
dedinsky prísl.;
dedinka -y -niek ž. zdrob.;
dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
dedina -ny dedín ž.
Dedina Mládeže -ny Mládeže ž.
obec na južnom Slovensku v Komárňanskom okrese severozápadne od Komárna;
Dedinčan, Mládežodedinčan -na pl. N -nia m.;
Dedinčanka, Mládežodedinčanka -ky -niek ž.;
dedinský, mládežodedinský -ká -ké príd.
dedina -ny dedín ž. 1. ▶ sídelný útvar spojený najmä s poľnohospodárstvom, majúci menší počet obyvateľov a typicky vidiecku zástavbu, vidiecka obec: podhorská, rázovitá slovenská d.; rodná d.; odstránenie rozdielov medzi dedinou a mestom; pochádzať z dediny; žiť na dedine; Dedina v toku stáročí menila svoju podobu i odev. [A. Habovštiak]; Prešiel cez dedinu a nikoho nestretol. [R. Sloboda] □ Múzeum oravskej dediny skanzen ľudovej architektúry v chotári obce Zuberec; olympijská dedina ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier 2. ▶ obyvatelia dediny: bola tam celá d.; d. sa zbehla na námestí; celá d. sa pustila do práce; Zdalo sa jej, že sa na ňu díva celá dedina. [E. Gašparová]; Dalo sa úfať, že dedina nezbadá, čo za fúru cez ňu ženú. [P. Hrúz] ◘ fraz. bohom zabudnutá dedina nachádzajúca sa na odľahlom, pustom mieste; hľadí, ani čo by tri dediny vypálil zlostne; každý pes z inej dediny o rozličnosti; potemkinovské/Potemkinove dediny predstieranie niečoho nejestvujúceho, čo má prikrášliť, zakryť skutočnosť; rozhadzuje sa, ako čo by trom dedinám rozkazoval je panovačný; stáť ako svätý za dedinou bezradne; to je preňho španielska dedina vôbec tomu nerozumie ◘ parem. čo dedina, to reč iná o rôznorodosti (slovenského) jazyka; čo dedina, to rodina o ľudskej súdržnosti ▷ dedinka -ky -niek ž. zdrob.: Tu medzi lesmi kvočala dedinka. [P. Jaroš]; Ešte jedno leto prežil Vojtech s rodinou v pohraničnej dedinke. [P. Andruška]; dedinôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Banská Bystrica nebola posledná medzi mestami, lenže proti Prahe to bola dedinôčka. [A. Matuška]
Nová Dedina Novej -ny L Novej -ne ž. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese severovýchodne od Levíc;
Novodedinčan, Dedinčan -na pl. N -nia m.;
Novodedinčanka, Dedinčanka -ky -niek ž.;
novodedinský, dedinský -ká -ké príd.
dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedina • obec (územnosprávna jednotka): rodná obec • zastar. ves (J. Horák) • nár. valal: zemplínske valaly
vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného al. väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidieku • provincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu) • dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine
2. p. kraj1 2
dedina, -y, -dín ž. roľnícka, sedliacka osada, obec: rodná d.; družstevná d.; žiť na d-e; pochádzať z d-y; prísť do d-y, na d-u; chodiť z (od) d-y do d-y túlať sa
● španielska d. niečo neznáme; Potemkinove d-y predstieranie niečoho, falšovanie skutočnosti na vyvolanie klamlivého dojmu; hovor. stojí ako svätý za d-ou ani sa nepohne, nečinne;
dedinský príd.: d. človek; d-á škola, d-á chudoba; d. boháč bohatý sedliak, kulak
● pejor. d-á hus dedinské dievča;
dedinsky prísl.: vyzerať, obliekať sa (po) d.;
dedinka, -y, -niek ž. zdrob.;
dedinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
dedina ž. 1. strsl, zsl, spiš roľnícka osada, obec: To bívala pre_tím ďeďina rozďelená vždi napoli ot kostola hore aľebo dolu (Detva ZVO); V ďeďiňe šeci ľuďia gazdovaľi (V. Lom MK); Boli s tíh okolitíh dzedzín (Brestovany TRN); Ňeňi tu žiadna prechodná dzedzina (Podmanín PB); V našej dzedziňe mame višej dvasto domi (Spiš. Štvrtok LVO); Dzedzina bula naňivoč soreta (Vydrník SNV) F. čo tu stojíž ako svaťí za ďeďinou? (Pukanec LVI) - nečinne; dám ja ťebe dzedzini, či ňevidzíž na veži hodzini?! (Bošáca TRČ) - to nie je dedina, ale mesto; ňeňi je téj dzedzini, v kerej bi ňebolo hoscini (Bošáca TRČ) - všade sú raz hody 2. strsl, zsl, spiš obyvatelia dediny, dedinčania: Šecká ďeďina sa zbehla ta k ňim (Čelovce MK); Celá ďeďina sä rehotala (Žaškov DK); Pret kostelom bola zejdená celá dzedzina, uš čakali (Kostolné MYJ); Ceu̯á dzedzina biu̯a na nohách (Záh. Ves MAL); dedinka ž. zdrob. expr. k 1: S tích siedmich (dedín) pozostala táto ďeďinka (Krásna Hôrka TRS); V našej dzedzinke bívam najračiej (V. Rovné BYT); dedinôčka ž. zdrob. expr. k 1: To len malá dedinvaška (Kameňany REV); dedinský príd. k 2: Ďeďinskí človek to ňemóže veďeťi (Hrabovo LUČ); To len takí dedžinskí zvik (Kameňany REV); Pasol ďeďinske kravi (Zubrohlava NÁM); dzedzinskí pasciér (Bošáca TRČ) L. dzedzinská robota (Bošáca TRČ) - povinná práca dedinčanov pri oprave ciest ap.
dedinka p. dedina
dedinôčka p. dedina
dedinský p. dedina
dedina ž 1. roľnícka, sedliacka osada; jej obyvatelia: czoz purgmistr vdiela miestu anebo diedine k polepsseni (ŽK 1473); zaplatity za potrawu, kteru dedina na prawo winaložyla (KRUPINA 1642); ktery (Holeš) na dediny chodil odwažku wyhanat (ŽILINA 1713) L. dedin meskych zdegšich jestit sam dominus terrestris (B. ŠTIAVNICA 1715 CM) prislúchajúcich k mestu; na dolnie dediny musime chodit (JABLOŇOVCE 1650 LP) na Dolniaky; ssly na hornie dedinj ((BYTČA) 1697) na Horniaky; paktovaná, platová, termínová, zbývateľná d. poplatná vrchnosti peňažnou, naturálnou al. pracovnou rentou: od mesteček a dedin terminovych dlh vanočny (ORAVA 1625 U2); od mesteček a dedin paktovanych dlh svatojursky (LIKAVA 1632 U2); platova dedina byvše, vice poradkovat musime nežli jine zbyvatelne dediny (LAZY p. M. 1686 LP) 2. zhromaždenie všetkých plnoprávnych občanov dediny; jej predstavenstvo: neoptagicze se rychtarza ani diediny (D. NIVA 1562); (svedok) o tjch brwniech, ktere pred ssetkou dedinou (viceišpán) od Záborsskj Daniela dowoleni dostal stiati, dobre wye (ZÁBORIE 1734); dedina to zawrela, aby byli wssecky prjelohj hagene (D. JASENO 1754) L. powinnost dedynu spolu zebrat (ZÁBORIE 1714) zvolať jej všetkých plnoprávnych občanov 3. majetok, grunt po dedovi; príslušenstvo usadlosti: od sswagra kupil som dom z dedinamy diediczne (P. ĽUPČA 1538); mně dáti ráčil (Boh) manželku, dijtky, dědinu, dobytek (BK 1581); -ka dem k 1: gest gedna dedinka Knezowa Lehota (DOMANIŽA 1615); my zmluwicze sa w nasseg dedinke (HRANOVNICA 1799); k 2: wzalj sme cela dedinka radu medzi sebou (B. POTOK 1766); -ský príd k 1: pasienky dedynske (P. PODHRADIE 1657); dedinske terchy (M. KAMEŇ 1722); k 2: toho se nemohlo nagiti prawem diedinskim (TOPOĽČANY 1552); dali sme do knih dedinskich polozit (SLIAČE 1600) do obecnej knihy; na kteru wecz pilni pozor miti ma richtar a urad dedinski (TRENČÍN 1713); skrz dediňskich sluhou (VACHOTOVICE 1784) L. odissly až k domu dedinskemu (DUBOVÉ 1757) v kt. zasadá správa obce; d-á schôdzka, d-é zobranie zhromaždenie obyvateľov dediny: kdo by na intimatiu gegich do zebrany dedinskeho se neustanowil (ZÁBORIE 1714); newelmj tam chodiewa do schuodzky dedinskeg (D. JASENO 1754)