dedinčan -a mn. -ia m.
1. obyvateľ dediny
2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;
dedinčanka -y -niek ž.
dedinčanka -ky -niek ž.
Dedina Mládeže -ny Mládeže ž.
obec na južnom Slovensku v Komárňanskom okrese severozápadne od Komárna;
Dedinčan, Mládežodedinčan -na pl. N -nia m.;
Dedinčanka, Mládežodedinčanka -ky -niek ž.;
dedinský, mládežodedinský -ká -ké príd.
dedinčan -na pl. N -nia m. 1. ▶ človek, ktorý je pôvodom z dediny a v nej aj žije; obyvateľ dediny; dedinský človek; syn. vidiečan, sedliak: rodený d.; dedinčania sa vybrali na pole; Nikdy som sa netajil tým, že som svojou najvnútornejšou mentalitou dedinčan, prostý a zavalitý roľník. [P. Pišťanek] 2. pejor. ▶ človek vyznačujúci sa jednoduchým, priamočiarym myslením, jednoduchým výzorom a obyč. aj neuhladenými spôsobmi; syn. neogabanec, neokrôchanec: Šaty kúpené v konfekcii na ňom viseli ako na vešiaku a dávali mu pečať dedinčana. [Ľ. Zúbek] ▷ dedinčanka -ky -niek ž.
Nová Dedina Novej -ny L Novej -ne ž. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese severovýchodne od Levíc;
Novodedinčan, Dedinčan -na pl. N -nia m.;
Novodedinčanka, Dedinčanka -ky -niek ž.;
novodedinský, dedinský -ká -ké príd.
dedinčan, -a mn. č. -ia m. obyvateľ dediny, vidiečan;
dedinčanka, -y, -niek ž.
dedinčan m. strsl, zsl obyvateľ dediny: Bolo tam aj plno ďeďinčanou (Likavka RUŽ); Ša takí dedinšän maže vedet! (Rochovce ROŽ); V auce sa vezlo kopu dzedzinčanvov (V. Rovné BYT); Mi zme len dzedzinčani, také veci nejjédáme (Brestovany TRN); dedinčanka ž.: Jä si lem dedinšänku vezmem (Rochovce ROŽ); Jakési dzedzinčance dala za víšivki desaď zlatí (Bošáca TRČ)