Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dedinčan -a mn. -ia m.

1. obyvateľ dediny

2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;

dedinčanka -y -niek ž.

dedinčan -na pl. N -nia m.

Dedina Mládeže -ny Mládeže ž.

obec na južnom Slovensku v Komárňanskom okrese severozápadne od Komárna;

Dedinčan, Mládežodedinčan -na pl. N -nia m.;

Dedinčanka, Mládežodedinčanka -ky -niek ž.;

dedinský, mládežodedinský -ká -ké príd.

dedinčan -na pl. N -nia m. 1. ▶ človek, ktorý je pôvodom z dediny a v nej aj žije; obyvateľ dediny; dedinský človek; syn. vidiečan, sedliak: rodený d.; dedinčania sa vybrali na pole; Nikdy som sa netajil tým, že som svojou najvnútornejšou mentalitou dedinčan, prostý a zavalitý roľník. [P. Pišťanek]
2. pejor. ▶ človek vyznačujúci sa jednoduchým, priamočiarym myslením, jednoduchým výzorom a obyč. aj neuhladenými spôsobmi; syn. neogabanec, neokrôchanec: Šaty kúpené v konfekcii na ňom viseli ako na vešiaku a dávali mu pečať dedinčana. [Ľ. Zúbek]
▷ dedinčanka -ky -niek ž.

Dedinka -ky ž.

obec na južnom Slovensku v Novozámockom okrese severovýchodne od Nových Zámkov;

Dedinčan -na pl. N -nia m.;

Dedinčianka -ky -nok ž.;

dedinčiansky -ka -ke príd.

Dedinka pri Dunaji -ky ž.

časť obce Nová Dedinka;

Dedinčan -na pl. N -nia m.;

Dedinčianka -ky -nok ž.;

dedinčiansky -ka -ke príd.

Dedinky -niek ž. pomn.

obec na východnom Slovensku v Rožňavskom okrese severozápadne od Rožňavy;

Dedinčan -na pl. N -nia m.;

Dedinčianka -ky -nok ž.;

dedinčiansky -ka -ke príd.

Nová Dedina Novej -ny L Novej -ne ž. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese severovýchodne od Levíc;

Novodedinčan, Dedinčan -na pl. N -nia m.;

Novodedinčanka, Dedinčanka -ky -niek ž.;

novodedinský, dedinský -ká -ké príd.

Nová Dedinka Novej -ky ž. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese juhozápadne od Senca;

Novodedinčan, Dedinčan -na pl. N -nia m.;

Novodedinčianka, Dedinčianka -ky -nok ž.;

novodedinčiansky, dedinčiansky -ka -ke príd.

dedinčan, -a mn. č. -ia m. obyvateľ dediny, vidiečan;

dedinčanka, -y, -niek ž.

dedinčan m. strsl, zsl obyvateľ dediny: Bolo tam aj plno ďeďinčanou (Likavka RUŽ); Ša takí dedinšän maže vedet! (Rochovce ROŽ); V auce sa vezlo kopu dzedzinčanvov (V. Rovné BYT); Mi zme len dzedzinčani, také veci nejjédáme (Brestovany TRN); dedinčanka ž.: Jä si lem dedinšänku vezmem (Rochovce ROŽ); Jakési dzedzinčance dala za víšivki desaď zlatí (Bošáca TRČ)

dedinčan, dedinák, dedinec m obyvateľ dediny: Myjavané dědináci byli (ASL 1648) nie mešťania; (mlynár) zawazuge se y dedincom dobre mlet (L. JÁN 1704); luka od dedinčanou byla kosena (NECPALY 1749)