dedič -a mn. -ia/-i m.
1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a
2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia; d. pokrokových tradícií;
dedička -y -čiek ž.;
dedičský príd.: d-é právo; d. vzťah;
dedičstvo -a s.
1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om
2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.
3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.
dedičstvo -va -tiev s.
dedičstvo -va s. 1. ▶ získanie majetku dedením, zdedenie: d. zo zákona; pojednávanie vo veci dedičstva; získať dom dedičstvom 2. ▶ majetok prechádzajúci dedením na dediča; zdedený majetok: d. po matke, po otcovi, po rodičoch; daň z dedičstva; spor o d.; nadobudnúť, získať, prevziať, odmietnuť d.; Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech sestry. [M. Figuli] 3. ▶ čo zostalo po minulých generáciách al. sa od nich preberá: duchovné, kultúrne, umelecké, prírodné, priemyselné d.; cyrilo-metodské d.; neblahé, smutné d. doby, minulosti, vojny; Vlado Klan niesol ťažké dedičstvo svojich predkov ďalej do neznáma. [M. Urban]; Náš kontinent začína objavovať jazykovú rôznorodosť ako cenné dedičstvo. [Sme 2001] □ Zoznam svetového dedičstva UNESCO súpis najvýznamnejších lokalít a objektov sveta
dedičstvo 1. zdedený majetok • pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičoch • kniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň
2. výsledky práce doterajších generácií • kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeň • kniž.: odkaz • posolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz
dedič, -a, mn. č. -ia m. kto dedí niečo po niekom, kto má právny nárok na dedenie: zákonný, priamy, závetný, náhradný d.; d. majetku; mať d-a potomka;
dedička, -y, -čiek ž.;
dedičský príd.: d. podiel, d-á zmluva, d-á daň; d-é právo oprávnenie, právo získané dedením;
dedičstvo, -a str. majetok, ktorý pripadne niekomu podľa zákona alebo závetom: d. po rodičoch, po príbuzných; zákonné d.;
pren. zanechané dielo, kultúrny odkaz: národné, literárne d.; d. minulosti následky, dôsledky; d. po otcoch niečo, čo prechádza z pokolenia na pokolenie
dedičstvo s. strsl, zsl zdedený majetok: Mám jä víhled na dedictvo (Kameňany REV); Ten dom to je ďeďictvo po strícovi (Návojovce TOP); Ušlo sa mu dosci pekné dzedzictvo (Bošáca TRČ)
dedičstvo [-o, -í] s 1. práv zdedený majetok: diety li su bliznie k tomu diedicztwu (ŽK 1454); try bratry podstupili swe dedicztwi strikom swym (RUŽOMBEROK 1567); x. pren nesstasne dedictwy Adamowe (MS 1758) dedičný hriech 2. práv právny nárok na dedičstvo: nemagy k timto rolem zadney bliskosty any dedicztwy (P. ĽUPČA 1580); exhaeredo: dědičstwi zbawugem (AP 1769) L. kterak držy (mestá) Helvetie prawem swim, dedictwjm a kordem dostate (KCS 18. st) zdedené; pren náb právo na večný blažený život po smrti: nechczi ya dati diedicztwa sweho weczisteho za newecziste (ŽK 1454); lakomec nebude gmiety dedicztwy w kralowstwy nebeskom (BAg 1585)