deci neskl. s. hovor. deciliter: vypiť si dve d. (vína);
decový príd.: d-á fľaštička
deci [d-] neskl. s.
deci [d-] neskl. s. hovor. ▶ desatina litra, deciliter; tekutina, obyč. liehovina v tomto množstve: dať si d. rumu; zaplatiť kamarátovi tri d. vína; Ak budete mať na deci alebo na pivečko, možno si nebudete ani mať kedy naň skočiť. [V. Šikula]; Vypila som ešte deci vodky. [R. Sloboda]
deci- [d-] prefixoid ⟨lat.⟩ ▶ prvá časť zložených slov, ktorá vyjadruje v rámci jednotiek desiatkovej sústavy jednu desatinu, napr. decigram, deciliter, decimeter
deci- ‹l› v zloženinách prvá časť s významom desatina základnej fyzikálnej jednotky, zn. d (10–1)
deci neskl. s. ‹l› hovor. deciliter, desatina litra: ísť na dve d. na pohár vína;
deciliter jedna desatina litra • hovor. deci: vypiť dve deci vína • fam. decík (Urban)
deci p. deciliter
deci neskl. str. i m. hovor. deciliter: dve d. rumu (Tim.); dva d. (Vaj., Taj.);
decový príd.: d. pohár
deci i deco s. aj neskl. csl deciliter: Mau̯ son više deci páleniho tan (Tek. Breznica NB); To sa posielalo ale dva deci slatkého, jako komu pristávalo (V. Maňa VRB); Deci čistého liéhu (Chocholná TRČ); Každí in dal uš to deco lebo aj dve in dal (Hor. Streda NMV); deco (Remeniny GIR, Dl. Lúka BAR)
deco p. deci