decentný príd. správajúci sa, pôsobiaci ap. jemne, slušne, vkusne, nevtieravý: d. muž, d. prejav, d-á ozdoba;
decentne prísl.;
decentnosť -i ž.
decentnosť [d-] -ti ž.
decentnosť [d-] -ti ž. ▶ nevtieravý, nenápadný, zdržanlivý ráz (obyč. správania, vonkajšieho prejavu): d. prostredia; d. spôsobu reči; vyznačovať sa decentnosťou úpravy zovňajšku; chýba mu d. vo vystupovaní; Všetky úpravy odevu prispeli k decentnosti a oživeniu kroja. [NO 2000]
decentný príd. ‹l› slušný, vhodný, primeraný; nenápadný, nevtieravý, zdržanlivý, umiernený: d. človek, d-é šaty, d-á vzorka, hudba;
decentne prísl. správať sa d.;
decentnosť -ti ž.: d. prostredia
decentný príd. kniž. slušný, nevtieravý, vyhovujúci slušným spoločenským spôsobom: d-á ozdoba; d-é šaty;
decentne prísl.: správať sa d.;
decentnosť, -ti ž.