deštrukcia -ie ž. rozvrat, rozklad, skaza: hospodárska d.; d. osobnosti;
deštrukčný, deštruktívny príd.: d-čný postup; d-ívna kritika, op. konštruktívna;
deštrukčne, deštruktívne prísl.;
deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.
deštruktívny [d-t-] -na -ne 2. st. -nejší príd.
deštruktívny [d-t-] -na -ne 2. st. -nejší príd. ▶ spôsobujúci deštrukciu, rozklad; syn. deštrukčný, rozvratnícky; op. konštruktívny: d. proces; d. účinok; deštruktívna činnosť; deštruktívna kritika; d. tón; deštruktívna politika; zbaviť sa deštruktívnych pocitov; čoraz deštruktívnejšie zásahy človeka do prírody; Súper hrá deštruktívny futbal, zameriava sa iba na búranie, odkopávanie. [NP 1983]; stav. deštruktívne metódy skúšania skúšanie telies, dielcov al. konštrukcií do ich porušenia
deštruktívny príd. ‹l› ničivý, búrajúci, rozkladný, rozvratný, zhubný (op. konštruktívny 2): d-e živly; d. manželský faktor; d-a kritika;
deštruktívne prísl.: pôsobiť d.;
deštruktívnosť -ti ž.
deštrukčný, deštruktivistický, deštruktívny p. rozkladný, rozvratný, ničivý
ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý
rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systému • rozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné sily • kniž. dezintegračný (op. integračný) • odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencie • úpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces
p. aj rozvratný, ničivý
rozvratný usilujúci sa o rozvrat, narušenie, zničenie jednoty, celistvosti niečoho; svedčiaci o tom • rozvratnícky • rozvracačský • podvratný • podvratnícky: rozvratné, rozvratnícke, rozvracačské skupiny; podvratné, podvratnícke akcie • rozkolný • rozkolnícky: rozkolné, rozkolnícke úsilie • rozbíjačský: rozbíjačská činnosť • rozkladný • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladné, deštrukčné, deštruktívne tendencie
p. aj podvratný, ničivý
deštruktívny príd. rozvratný, rozkladný, ničivý (op. konštruktívny): d. účinok, vplyv, d-a kritika;
deštruktívne prísl.: d. pôsobiť;
deštruktívnosť, -ti ž.