deštrukcia -ie ž. rozvrat, rozklad, skaza: hospodárska d.; d. osobnosti;
deštrukčný, deštruktívny príd.: d-čný postup; d-ívna kritika, op. konštruktívna;
deštrukčne, deštruktívne prísl.;
deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.
deštrukcia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
deštrukcia [d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ (postupná) strata pôvodného stavu; syn. rozklad, rozpad, rozvrat: otvorená, skrytá d.; d. pohoria; d. psychických schopností; d. hodnotového systému; d. mozgových funkcií; d. vysokotlakového plynovodu, ručného uzáveru vody; totálna deštrukcia starých sociálnych štruktúr [G. Rothmayerová]; Zuzana mala zvláštne nadanie na deštrukcie. [J. Puškáš] 2. ▶ odborné búranie (mechanicky, ručne al. strojmi); syn. demolácia: stavebná d.; čiastočná, úplná d. budovy; vykonávať profesionálnu deštrukciu objektov
deštrukcia -ie ž. ‹l› (z)ničenie, porušenie, rozrušenie, rozklad, rozvrat, skaza: vojnová d. miest; d. osobnosti; geol. d. hornín, zemského povrchu rozrúšanie pôsobením vonkajších činiteľov;
deštrukčný príd.: d-á fáza; chem.: d-á analýza postup, pri ktorom sa analyzovaná vzorka rozloží;
deštrukčne prísl.;
deštrukčnosť -ti ž.
deštrukcia p. rozklad 3
rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy
2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia
3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach
deštrukcia, -ie ž. rozvrat, rozklad, ničenie, skaza;
deštrukčný príd.: d. živel