daromnica -e -níc ž.
1. bezvýznamná vec, zbytočnosť, pletka, hlúposť: zaoberať sa d-ami; nemám čas na d-e
2. lenivá, daromná žena al. zviera
daromnica -ce -níc ž.
daromnica1 -ce -níc ž. expr. 1. ▶ drobný, obyč. bezcenný predmet, vec bez veľkej ceny al. dôležitosti; syn. pletka, taľafatka, šepleta: rozhadzovať peniaze na daromnice; nakúpiť plno daromníc; Mikulášskym garbiarom nechcelo sa troviť nastískané peniaze na kadejaké daromnice. [Ľ. Zúbek] 2. ▶ bezvýznamná, menej dôležitá záležitosť; syn. pletka, taľafatka: nezaujímajú ho daromnice; myslieť iba na daromnice; Možno si myslíš, že nie, alebo že to, čo tu vravíme, sú len daromnice. [V. Šikula]; O takých daromniciach sa dievčaťu ani nepatrilo rozmýšľať. [V. Švenková] ◘ fraz. rád by len na daromnici žiť nechce sa mu pracovať; s daromnicami sa zaoberá robí neužitočnú prácu
daromnica2 -ce -níc ž. ▶ žena, ktorá sa vyhýba práci; syn. povaľačka, zaháľačka: daromnice tam nepotrebujú; Ďuro iba nadarmo benzín páli, keď ťa takú daromnicu po kiarach Braniska vozí. [J. Skalka]
daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)
2. p. neporiadnica
maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť • drobnôstka • hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého • expr.: hlúposť • sprostosť • daromnica • haraburda • šepleta • taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice • malichernosť
2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail • nič: bolo to iba také nič • expr.: daromnica • hlúposť • sprostosť • taľafatka • hračka • pletka • ledačo • ledačina • pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo • subšt. hovadina
3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ
neporiadnica expr. neporiadna žena • hovor. pejor.: šľampa • kľampa • šuchta • daromnica • šlendriánka • subšt. bordelárka
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
daromnica1 (nár. i darobnica), -e, -níc ž. bezvýznamná vec, zbytočnosť, maličkosť, pletka: míňať peniaze na d-e; niekoho hrešiť za d-u za maličkosť; Nechcela by sa s ňou pre daromnicu pohnevať. (Fig.); fašiangové daromnice (Taj.)
● hovor. predať niečo za d-u lacno
daromnica2, -e, -níc ž. lenivá, naničhodná žena al. zviera, darebáčka, leňoška: Mijka šla slúžiť do mesta — tá daromnica. (Tim.) Mrcha nechce ťahať. — Hio, daromnica! — a zas ju pošibal. (Ondr.)
darebnica p. daromnica
darobnica1 p. daromnica1
darobnica2 p. daromnica2
daromnica1 i darobnica1 ž. (darebnica) 1. strsl, zsl bezvýznamná vec, zbytočnosť: Ňevihadzuj peňiaze po daromňiciach! (Bodorová MAR); Šecke peňiaze vihoďev na samie darobňice (Prochot NB); Načože kupuješ ti darobnice? (V. Rovné BYT) F. je ľen také darobňice (Mošovce MAR) - cukrovinky ap. 2. obyč. mn. č. hlúpe, prázdne reči; pletka, klamstvo: Rospráva iba daromňice (Hor. Lehota DK); Súce slovo od ňeho ňichto ňepočú, len samie darobňice (Prochot NB); Ňehovor darobňice! (Prievidza); Vipráva také darebnice, abi sa ludé smáli (Brestovany TRN) 3. huncútstvo, nezbeda: Po daromňici mu rozum choďí (Martin); Žďicki narobá títo ďecká šelijakíh darebňíc (Kubrica TRČ); Také darebňice, co sem provédeu̯ pri vojsku (Smolinské SEN) F. on chce na daromnici žic (Východná LM) - bezstarostne
daromnica2 i darobnica2 ž. strsl expr. lenivá žena: Tá žena je strašná daromnica! (Kameňany REV); Takú darobňicu mán chovať? (Pečenice LVI); Darobnica krížom slami nepreloží (St. Hory BB)
daromnica [-ro-, -re-] ž malá bezvýznamná vec, zbytočnosť, maličkosť: daremnice žadne, ktere wssak wiberagi se z widieka, ale (do) pocžtu se nekladu (ORAVA 1654); gini zas na daremnicu swe nakladki čiňa (GV 1755); co nám gest po črepjch, po ostrohách a giných temto podobných daromnicech (StN 1786)