darmo
1. prísl. bez úžitku, zbytočne, márne, nadarmo: nežiť d.; d. ho núkali, nevzal si
2. vetná prísl. už je tak, nedá sa nič robiť: d. (je), roky letia
3. prísl. zastaráv. bez náhrady, zadarmo: dostať niečo d.
● brať, kupovať, akoby d. dávali vo veľkom množstve
darmo prísl.
darmo prísl. 1. ▶ bez dosiahnutia úžitku, výsledku, cieľa; syn. daromne, márne, nadarmo, zbytočne: d. ho čakali, neprišiel; d. sa hneváš, namáhaš, rozčuľuješ; d. strácaš čas; d. hľadali, nenašli nič; d. hrozili, d. prosili; Na kolese mu fučala duša, darmo ju pred chvíľou nafúkal, zase bola mäkká. [D. Dušek] 2. obyč. v prísudku ▶ vyjadruje zmierenie sa s daným stavom, konštatovanie, že sa nedá už nič robiť: d. (je), čas nezastavíš; Aj tak darmo, neviem sa už dostať do starej koľaje. [P. Štrelinger]; Ale darmo je, aj futbal sa hrá na góly. [Vč 1988] ◘ fraz. raz darmo vyjadruje zmierenie sa s okolnosťami ◘ parem. ani kura darmo nehrabe; čo darmo, to darmo o nemožnosti zmeny; dačo za dačo, darmo iba smrť; darmo čerta umývaš, predsa ho nikdy nevybieliš al. darmo hrniec čierny umývaš al. darmo liať vodu do koša/nosiť vodu v riečici o zbytočnej námahe; darmo kladieš psovi nohu na stôl, on ju vždy dolu strhne o nepolepšiteľnom človekovi; zomrel dávno, čo dával darmo
darmo 1. p. nadarmo 1, 2, zbytočne 2. p. zadarmo
nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmo • zbytočne • márne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúchol • daromne • podaromne • hovor. podaromky • zried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste drať • hovor. nadaromnicu • expr.: podaromnici • nemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žreby • bezúčelne • neúčelne • neužitočne • jalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočne • bezvýsledne • neúspešne • bezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí
2. bez príčiny, bez dôvodu • darmo • bezdôvodne • neodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom
nenadarmo majúc dôvod, opodstatnenie, konkrétny cieľ al. úžitok • nedarmo • nepredarmo: nenadarmo, nedarmo sa vraví, že zvyk je železná košeľa; nepredarmo sa pustili do opravy domu • nie nadarmo • nie darmo • nie zbytočne • nie bezdôvodne • nie neodôvodnene: nie nadarmo, nie darmo, nie zbytočne išli na skusy do sveta; nenadarmo, nie bezdôvodne upozorňoval na nebezpečenstvo
zadarmo bez finančnej al. inej protihodnoty, bez náhrady, bez platenia • bezplatne • admin. zdarma: rady do života dáva zadarmo, bezplatne; vstup zadarmo, zdarma • odb. bezodplatne: bezodplatne poskytované služby • hovor. grátis: to máte grátis • zastaráv. darmo
zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodne • neodôvodnene • neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš • bezúčelne • neúčelne • bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky • nepotrebne • zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu • neužitočne • neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci • bezvýsledne • neúspešne • márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu • plano • neplodne • jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou • naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano • darmo • daromne • nadarmo • hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas • podaromne • hovor. podaromky • expr.: podaromnici • nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze • naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne
porov. aj zbytočný
1. bez náhrady, bez peňazí, do daru, zadarmo: d. robiť, d. dávať, d. chovať niekoho; peniaze darmo brať (Tim.)
● brať, kupovať, akoby darmo dávali bezhlavo kupovať; umrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť; žiadne kura darmo nehrabe (prísl.) každú prácu treba odmeniť;
2. bez úžitku, zbytočne, márne, daromne, nadarmo: Nič dokonale nespravíš, darmo ťa cvičím. (Tim.) Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš. (prísl.); d. to nehovoril, d. nečakal, d. neprišiel bez príčiny; pre nič, za nič; darmo je nedá sa nič robiť, je to tak: Darmo je. Taký ako som ja, nič nezmôže. (Jil.)
darmo i darme 1. prísl. csl zbytočne, bezvýsledne: Darmo sa s ňím dohaduješ, to je priečne drevo (Mošovce MAR); Darme se vihovárau̯, gazda sa vaďiu̯ (V. Lom MK); Darmä sä lude na nih vadžili, že jim narobili škodi (Ratková REV); Darmo tam išeu̯ (Brodské SKA); Ta ľem darmo tota kura šedzela a človeg ju karmel (Kokšov-Bakša KOŠ) F. darmo nosid vodu v riéčici (Bošáca TRČ), darmo piések do snopóv vázat (Bošáca TRČ) - o zbytočnej námahe 2. vetná prísl. nedá sa nič robiť: Už je darme (Klenovec RS); Raz darmo, nodz má svoje právo (Velčice TRČ) 3. čiast. strsl, zsl bez peňazí, zadarmo: To je otpoľi darmo (Martin); Tu máťe pou̯ ľitra sľivovice darmo (Málinec LUČ); Nesceu̯ bich to, aňi kebi mi to darmo dau̯ (Brodské SKA); A chlop pujdze darmo ci rubac?! (Sobrance) F. berú, jag bi darmo dávali (Lukáčovce HLO) - vo veľkom množstve
darmo s. v spoj. za pul darma (Dl. Lúka BAR) - spola zadarmo
darmo [-o, -e] prísl 1. bezplatne, zadarmo: farar swim farnikom bes wsseho platu mel darme slúžity (MADOČANY 1582); dworisste gsme gjm pustili a darmo darowali (TRENČÍN 1625); podwičku gey darmo dagu (ŽILINA 1719); domčeky odpoli darmo popredal (L. MIKULÁŠ 1773) lacno 2. nadarmo, zbytočne: darmo sme merelj czestu až do Ostrjhoma (s. l. 1598 E); mohol (Martin Luther) papiru darmo nehubit (TP 1691); sto dvacetosem zlatych pres všeckej našej povinosti darmo sme zložili (BADÍN 1768) F. koho dešt spere, darmo kepen bere (BV 1652); darmo ge proti wode plawati (KrG 1704)