darmožráč -a m. pejor. príživník, parazit: panskí d-i; spoločnosť lenivcov a d-ov;
darmožráčsky príd. i prísl.
darmožráč -ča pl. N -či m.
darmožráč -ča pl. N -či m. pejor. ▶ kto sa vyhýba práci, kto žije na úkor iných; syn. darmojed, darmožrút, príživník: Iní na ňu nadávajú, robia z policajtov čertov i darmožráčov. [R. Sloboda]; Čo vy tu, darmožráči, vrecia dvíhať by sa vám nechcelo? [P. Andruška] ▷ darmožráčka -ky -čok ž.
darmožráč, darmožrút p. príživník 1
lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač
príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač
2. p. cudzopasník 2
darmožráč, -a m. pejor. kto žije bez práce, príživník, zaháľač: Pokladal ich (žandárov) za lenivých darmožráčov. (Urb.)
darmožráč i darmožrák m. csl expr. zaháľač, príživník: Pakuj mi z očú, darmožráča chovaď ňebuďem! (Kšinná BÁN); Jä darmožrákoch chovad nebudem! (Rochovce ROŽ); Hnilákóv a darmožráčov bolo ždi dost, ale robota bola pre sprostích (Brestovany TRN); Takeho darmožraka ja ňebudzem hovac (Smižany SNV)