darebák -a mn. -ci m. expr.
1. kto sa vyhýba práci, lenivý človek, lenivec, leňoch: príživník a d.
2. zlý človek, ničomník, naničhodník: je to lump a d.;
darebáčka -y -čok ž.;
darebácky príd.;
darebáctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k darebák
2. darebácke konanie, darebácky skutok
darebák -ka pl. N -áci G -kov m.
darebák -ka pl. N -áci G -kov m. expr. 1. ▶ človek vyhýbajúci sa práci; lenivý človek, daromník, povaľač, zaháľač: potrestať darebákov; Každý lenivý darebák má zamrznúť. [A. Chudoba]; Na prvý termín sa darebák nedostavil, zostáva mu už len opravák. [G. Rothmayerová] 2. ▶ človek vyznačujúci sa zlými charakterovými a morálnymi vlastnosťami, naničhodník (často v nadávke); syn. lump, lotor: odsúdeniahodný d.; si obyčajný d.; ty d.!; Kráčal som mestom, ktoré sa mi zdalo plné zlých ľudí a darebákov. [R. Sloboda]; Niekedy si o sebe myslím, že som lump a darebák. [V. Mináč] ◘ parem. darebák aj pod strechou zmokne; darebák má vždy nedeľu ▷ darebáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. zjemn.: náš malý d.; darebáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: stal sa z neho riadny d.; d. jedno nepodarené!; darebáčka -ky -čok ž.
darebák 1. p. lenivec 2. p. naničhodník, podliak
lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
darebák, -a, mn. č. -ci m.
1. lenivý, nedbanlivý človek, lenivec, leňoch: veľký d.; darebák i pod strechou zmokne (prísl.);
2. zlomyseľný, prefíkaný človek, naničhodník, ničomník; (o deťoch) huncút, lapaj: Oklamal ho vlani, taký darebák. (Tim.) Ty si sliepku utopil a to už druhú, ty loptoš, darebák! (Jégé);
darebáčka, -y, -čok ž.;
darebácky príd. i prísl.: d. človek; viesť d. život; žiť d., správať sa d.;
darebáctvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) leňošenie, lenivosť;
2. (bez mn. č.) naničhodnosť, zlomyselnosť;
3. ničomný, zlomyseľný skutok; samopašné vyčíňanie;
darebáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab. fam.
darebák m. (darobák) strsl, zsl lenivec, nedbanlivec; naničhodník, lapaj: Takí darebák, ani učiť sa mu ňekce (Košťany n. Tur. MAR); Takého darebáka chovaju! (Stožok ZVO); F krčme sa len tak hemžili šakoví darobáci (Prochot NB) F. darebág aj pot strechú zmokňe (Bošáca TRČ) - lenivcovi sa nič nepodarí; darebág má dicki nedzelu (Bošáca TRČ) - nikdy nerobí; darebáčka ž.: Takéj darebáčce škoda daď almužnu (Bošáca TRČ); darobáčka (Koniarovce TOP)
darobák p. darebák