darebák, -a, mn. č. -ci m.
1. lenivý, nedbanlivý človek, lenivec, leňoch: veľký d.; darebák i pod strechou zmokne (prísl.);
2. zlomyseľný, prefíkaný človek, naničhodník, ničomník; (o deťoch) huncút, lapaj: Oklamal ho vlani, taký darebák. (Tim.) Ty si sliepku utopil a to už druhú, ty loptoš, darebák! (Jégé);
darebáčka, -y, -čok ž.;
darebácky príd. i prísl.: d. človek; viesť d. život; žiť d., správať sa d.;
darebáctvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) leňošenie, lenivosť;
2. (bez mn. č.) naničhodnosť, zlomyselnosť;
3. ničomný, zlomyseľný skutok; samopašné vyčíňanie;
darebáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab. fam.