darca -u mn. -ovia m.
1. kto niečo dáva, daruje: d. prispel na výstavbu kostola; d. krvi
2. komu (po smrti) odoberú orgán na transplantáciu čakateľovi;
darkyňa -e -kýň ž.;
darcovstvo -a s.: bezplatné d. (krvi)
darca -cu pl. N -covia m.
darca -cu pl. N -covia m. 1. ▶ kto niekomu niečo dáva, daruje: anonymný, neznámy, štedrý d. 2. lek. ▶ kto daruje krv al. orgán na transplantáciu, donor: bezpríspevkový d. krvi kto daruje krv bezplatne; d. životne dôležitých orgánov, plazmy, kostnej drene, tkanív; transplantovať niekomu obličku od darcu ▷ darkyňa -ne -kýň ž.
darca, -u, mn. č. -ovia m. kto dal al. dáva niečo do daru: šľachetný d.; d. krvi
● bás. d. života o slnku;
darkyňa, -ne, -kýň ž.
● bás. d. života o žene, o matke;
darcovstvo, -a str. zried. vlastnosť toho, kto dáva (Gráf)
darca m kto dal a dáva dary: (Boh je) darczem wsseho dobreho (TC 1631); Jésusu, dartzu šivota (HPS 1752); sstedry darce (RG 18. st)