dalajláma -u mn. -ovia m. hlava tibetskej budhistickej cirkvi
dalajláma -mu pl. N -movia m.
dalajláma -mu pl. N -movia m. ⟨tib.⟩ ▶ titul najvyššieho duchovného predstaviteľa lamaistickej cirkvi a (do r. 1951) najvyšší svetský vládca Tibetu: Zástupcom dalajlámu je pančenláma. [A. Hykisch]; Viac ako 40 rokov bojuje dalajláma nenásilne a mierovou cestou za slobodu Tibetu. [Sme 2000]
dalajláma, dalajlama -u m. ‹tib› hlava lamaistickej cirkvi; (do r. 1951) štátny predstaviteľ Tibetu
dalajláma, -u, mn. č. -ovia m. najvyšší predstaviteľ duchovnej a svetskej moci v starom Tibete