Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

daktorý zám. neurč. niektorý, voľaktorý: d-í z hostí neprišli

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
daktorý zám.

daktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne

daktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré zám. neurčité adjektívne ▶ odkazuje na neurčitosť kvality al. osôb, vecí, javov; označuje bližšie neurčenú kvalitu, osobu, vec al. jav spomedzi väčšieho neurčeného množstva; syn. niektorý, ktorýsi, voľaktorý: povedal to d. z vás; daktorí sa nazdávajú, že je to správne; v daktorých prípadoch to neplatí; Nech si poťuká vieš kde. Po daktorej lysine. [V. Švenková]

-orý/452136 7.42: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 255079 ktorý/253346 niektorý/1394 hociktorý/181 máloktorý/110 daktorý/24 voľaktorý/10 hocktorý/10 (2/4)

-orý/452136 6.47: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 191984 ktorý/189276 niektorý/1957 hociktorý/318 máloktorý/314 daktorý/62 voľaktorý/28 hocktorý/14 (4/15)

-rý/518755 6.47: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 191984 kto/189276 niekto/1957 hocikto/318 málokto/314 dakto/62 voľakto/28 hockto/14 (4/15)

-rý/518755 7.42: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 255079 kto/253346 niekto/1394 hocikto/181 málokto/110 dakto/24 voľakto/10 hockto/10 (2/4)

-torý/447063 6.47: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 191984 ktorý/189276 niektorý/1957 hociktorý/318 máloktorý/314 daktorý/62 voľaktorý/28 hocktorý/14 (4/15)

-torý/447063 7.42: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 255079 ktorý/253346 niektorý/1394 hociktorý/181 máloktorý/110 daktorý/24 voľaktorý/10 hocktorý/10 (2/4)

daktorý p. niektorý, ľubovoľný


ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorýdaktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľnýjedenniektoktosidaktovoľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajedennejeden; mnohíviaceríistí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorípodaktorípodajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

daktorý zám. neurč. označuje neurčitú osobu al. vec, niektorý, voľaktorý: Iba tu i tam daktorý haviar zavrčal. (Hor.) Cigán nesmel sláčik odložiť, pokiaľ sa ktorému z hostí páčilo si daktorú nôtu vyhrávať. (Kal.)

dachtorý p. daktorý


dakerot, dakerý p. daktorý


dakotor p. daktorý


daktorý, daktor i dakerot zám. neurč. (dakerí, dachtori, dakotor) strsl, vsl označuje neurčitú osobu alebo vec; niektorý, voľaktorý: Iba si hu chitro tá ďieuka daktorá vzala (Sokolče LM); Daktorá to mala narichtovanuo (Žaškov DK); Dakerí sklári choďiľi dokonca po žobráňi (Málinec LUČ); Dakerót staväv kolka aj za hoďinu (Turíčky LUČ); Príďem dakotor deň z ňeďeľi (Klenovec RS); Dachtore daľi i paľenki (Ďačov SAB); Dakotri chlopi znaľi (V. Zalužice MCH)

dachto, dachtorý p. dakto, daktorý


daktorý [-kto-, -kte-, -chto-] zám neurč niektorý, voľaktorý: dachtoré u vozoch ufánye szvé v konyoch szkládagu (DŽ 1752); nič som sebou newzal mimo daktoreg knihy (VARŠAVA 1760); z dakterich znakoch pomerkowal, že w teg brauti musi djabel strcet (SJ 18. st)

daktorí z našich kamarátov quelques-uns de nos camarades
keď sa daktorá vlna prevalila lorsque quelque lame déferlait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu