džentlmen, pôv. pís. gentleman -a m. (angl.) čestný, ušľachtilý muž so vzorným spoloč., rytierskym správaním: za každých okolností ostáva dž-om;
džentlmenský príd.: dž-é gesto;
džentlmensky prísl.;
džentlmenstvo -a s.
1. iba jedn. k džentlmen
2. džentlmenský čin: bolo to od neho dž.
džentlmen -na pl. N -ni m.
džentlmen -na pl. N -ni m., pôv. pís. gentleman ⟨angl.⟩ ▶ čestný, ušľachtilý muž bezchybného zovňajšku a so vzorným spoločenským správaním: pravý, naozajstný, anglický dž.; zachovať sa, správať sa ako dž.; žart. džentlmeni ešte nevymreli; Potom pôjdu nazad a on jej požičia sveter, pretože je zima a pretože je džentlmen. [J. Blažková]
džentlmen, orig. gentleman -a m. ‹a›
1. muž povahovo čestný, bezchybného zovňajšku a vybrúseného správania (podľa anglosaských zvyklostí), slušný, ušľachtilý muž: dokonalý dž.
2. zried. pán: prišiel nejaký d.;
džentlmenský, gentlemanský príd.: d-é konanie typické pre džentlmena, čestné; d-á dohoda, g-á dohoda ústna (nie v písomnej forme);
džentlmen p. gavalier 1
gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo • expr. rytier: správať sa ako rytier • džentlmen, pís. i gentleman
2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadník • hovor.: kurizant • fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov
3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda