dŕžava -y -žav ž. zastaráv. (koloniálne) panstvo: niekdajšie francúzske d-y
dŕžava -vy dŕžav ž.
dŕžava -vy dŕžav ž. 1. hist. ▶ samostatný, nezávislý štátny útvar na čele s panovníkom; syn. štát, ríša, krajina, kráľovstvo: veľkomoravská d.; hradný systém Svätoplukovej dŕžavy [Š. Janšák]; Naša dŕžava je v nebezpečenstve. [M. Figuli]; Piráti boli prekážkou rozvoja čínskeho obchodu s inými dŕžavami. [M. Ferko]; Rusko - najsilnejšia slovanská dŕžava. [LT 1998] 2. obyč. pl. dŕžavy zastaráv. ▶ krajina politicky a hospodársky závislá od iného štátu; syn. kolónia: egyptské, grécke, rímske, turecké dŕžavy; niekdajšie britské, francúzske, holandské zámorské dŕžavy; rozšíriť, stratiť svoje dŕžavy; Rimania nazývali provinciami svoje dŕžavy nachádzajúce sa mimo územia starovekej Itálie. [Pc 1999]
dŕžava p. kolónia
kolónia krajina s politickou a hospodárskou závislosťou od istej mocnosti: zámorské kolónie • zastaráv. dŕžava: niekdajšie francúzske dŕžavy • domínium (v minulosti samosprávna časť Britského spoločenstva národov)
dŕžava, -y, -žav ž.
1. štát, ríša, krajina: veľkomoravská, grécka, rímska d.;
2. obyč. v mn. č. dŕžavy kolónie: anglické, francúzske d-y;
dŕžavný príd.: d-á berla (Hviezd.)
dŕžava ž 1. väčší majetok, panstvo: my, na ten czas pany drzawy Zniowskeg (SLIAČE 1589); ya sem gemu bjl zaplatjl od panskych dršavy, kdj executiu delal (LIKAVA 1614 E); aby žaden s poddanych nassich do državy Komorowskeho nechodil (BRATISLAVA 1618 E) 2. krajina, štát, ríša: w celeg drzawe sotwj tak mizernu urodu spatrily (ZÁVADA 1769)