dôveryhodný príd. hodný dôvery, spoľahlivý: d. známy;
dôveryhodne prísl.;
dôveryhodnosť -i ž.
dôveryhodnosť -ti ž.
dôveryhodnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto al. čo vzbudzuje dôveru, komu al. čomu sa dá veriť; syn. spoľahlivosť, vierohodnosť: d. krajiny, štátu; rebríček dôveryhodnosti politikov; presvedčiť sa o dôveryhodnosti partnera; overiť si d. správy, údajov, svedectva; znížiť, zvýšiť svoju d.
dôveryhodný príd. hodný dôvery: d. človek;
dôveryhodnosť, -ti ž.