dôverný príd.
1. kt. má našu dôveru, blízky; svedčiaci o dôvere: d. známy, d. kamarát; d-é pohladkanie
2. osobne blízky, intímny: udržiavať d. vzťah, d-é styky s niekým
3. vzbudzujúci vzájomnú dôveru: d-é prostredie rodiny
4. neprístupný verejnosti, neverejný, tajný: d-á informácia, d. rozhovor;
dôverne prísl.: d. poznať niekoho; d. povedať;
dôvernosť -i ž.
1. k dôverný
2. dôverná vec: len nijaké d-i!
dôverne 2. st. -nejšie prísl.
dôverne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ priateľským, dôverným spôsobom, s dôverou: d. sa usmiať; chytiť niekoho d. za ruku; d. poklepať známeho po pleci; d. sa priateliť; správať sa k niekomu veľmi d. familiárne; d. sa zblížili intímne; Vytrvalo odtískal čierne šteňa, čo sa ho chcelo dôverne dotýkať. [L. Ballek]; Tancujú pomalšie, dôvernejšie. [J. Bob] 2. ▶ prístupne len pre zasvätené osoby, tajne: d. niekomu zašepkať, oznámiť; d. sa zhovárať, radiť, opýtať; d. mi prezradil; Chcel hovoriť dôverne, ale hlas mal ako bombardón, takže dookola bolo všetko rozumieť. [J. Bodenek] 3. ▶ veľmi podrobne, do detailov: d. poznať niekoho; d. známe veci, miesta; Kráčala dôverne známou ulicou pod zasneženými korunami stromov. [J. Gavalcová]
dôverne 1. porov. dôverný 1, 2 2. p. zblízka 2
zblízka 1. z malej al. neveľkej vzdialenosti (op. zďaleka) • zried. zblíza • zneďaleka: zblízka, zblíza, zneďaleka sa ozvalo tiché stonanie • zopodiaľ (z neveľkej vzdialenosti): pozeral sa zopodiaľ, čo sa stalo • zbližša (z menšej vzdialenosti): pozrime sa na to zbližša
2. bez sprostredkovania a do detailov • dôverne • osobne: poznám ho zblízka, dôverne, osobne
1. osobne blízky, priateľský, úprimný: d. priateľ;
2. majúci zostať v tajnosti, neverejný, tajný, diskrétny: d. spis, d-á zpráva, d-á schôdza, porada, d-é informácie;
dôverne prísl.: d. sa rozprávať, d. sa usmiať;
dôvernosť, -ti ž.
1. dôverný, priateľský pomer, úprimnosť;
2. diskrétnosť, tajnosť: d. spisu;
3. diskrétna, tajná vec: povedať niekomu veľa d-í
dôverne prísl. úprimne: Ja ver muožem poviedaťi dúverňe (Čelovce MK); Tag duverňe śe fše modľil (Dl. Lúka BAR)