dôvera -y ž. náklonnosť veriť, viera: d. k rodičom; d. v spravodlivosť; stratiť d-u
□ mať d-u k niekomu dôverovať; mať d-u (u) niekoho byť dôveryhodný
dôvera -ry ž.
dôvera -ry ž. ▶ viera v čestnosť, spoľahlivosť a správnosť konania al. slov niekoho, náklonnosť al. ochota veriť niekomu, dôverovanie: vzájomná, neobmedzená d.; bezhraničná, absolútna, rastúca d.; slepá d.; naštrbená, otrasená d.; d. k rodičom, k partnerovi; d. vo vlastné sily, v spravodlivosť; nedostatok, strata dôvery; prejaviť dôveru niekomu; s dôverou sa obrátiť na niekoho; získať, sklamať, zneužiť niečiu dôveru; stratiť dôveru niekoho, k niekomu, v niekoho; upevniť, posilniť, podrývať, oslabovať dôveru; poctiť niekoho svojou dôverou; požívať všeobecnú dôveru; manipulovať s dôverou ľudí; to je otázka dôvery; má moju plnú dôveru; parlament hlasovaním vyslovil dôveru vláde; Prijal som to ako prejav dôvery. [Vč 1983]; Armáda SR sa stále teší vysokej dôvere obyvateľstva. [Pc 1998] □ linka dôvery telefonická psychologická poradňa pre verejnosť; mať dôveru k niekomu, k niečomu, v niekoho, v niečo dôverovať; mať dôveru (u) niekoho byť dôveryhodný
dôvera náklonnosť veriť • viera: stratiť dôveru, vieru k niekomu, v niekoho • kniž. kredit: morálny kredit
viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru • dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom • kniž. kredit: morálny kredit
2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera • vyznanie: sloboda vyznania • vierovyznanie: židovské vierovyznanie • náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite? • kniž. konfesia
p. aj dôvera
dôvera, -y ž. viera, spoliehanie, dôverovanie: mať, nemať d-u k niekomu (v niekoho), nadobudnúť d-u, stratiť d-u, mať d-u vo vlastné sily, sklamať d-u niekoho, s d-ou sa dívať do budúcnosti
dôvera ž. csl nov. dôverovanie, viera: On už ňemá žádnej dúveri od nás (Dol. Lehota DK); Nemám k nemu dúveru (Kameňany REV); Ja̋ nemám už v nikom dúveru (Rochovce ROŽ); Straťená dúvera vác sa ňenavráťi (Bánovce n. Bebr.); Bez dúviere sa ňidz ďelat nedá (Skalica); Jag ma ráz ošálev, stracev son k nemu dúveru (Brestovany TRN); Z duveru śe naňho obracil (Dl. Lúka BAR) F. duovera je hotoví groš (Martin) - je cenná
dôvera [dú-] ž dôverovanie: hrissnice opowazliwu duweru sebe beru z prikladu dobreho lotra (MK 18. st)