dôstojník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ príslušník ozbrojených síl s vojenskou hodnosťou: štábny, styčný, operačný d.; letecký, lodný, palubný, námorný d.; veliaci, službukonajúci d.; záložný d., d. v zálohe; nižší dôstojníci podporučík, poručík, nadporučík, kapitán; vyšší dôstojníci major, podplukovník, plukovník; d. z povolania; povýšiť do hodnosti dôstojníka; vyradiť dôstojníkov ▷ dôstojníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. iron.: malý, bezvýznamný d.; Protivili sa mu mladí dôstojníčkovia, ktorí sa už videli v generálskych uniformách. [J. Papp]; dôstojníčka -ky -čok ž.