dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.; povýšiť do hodnosti d-a;
dôstojníčka -y -čok ž.;
dôstojnícky príd.: d-a hodnosť, uniforma
dôstojnícky -ka -ke príd.
dôstojnícky -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na dôstojníka; skladajúci sa z dôstojníkov; určený pre dôstojníkov: dôstojnícka hodnosť, česť; d. zbor zbor nižších a vyšších dôstojníkov a generálov určitej armády; dôstojnícke kádre; dôstojnícka škola; dôstojnícka uniforma, čiapka; d. plat
dôstojník, -a, mn. č. -ci m. nositeľ vyššej vojenskej hodnosti: aktívny, záložný d., vyšší, nižší d.;
dôstojníčka, -y, -čok ž.;
dôstojnícky príd.: d. sbor, d-a škola;
dôstojníctvo, -a str. hromad. dôstojníci, dôstojnícky sbor