dôsledný príd. dodržiavajúci zásady, konzekventný; svedčiaci o tejto vlastnosti: byť d.; zaujať d. postoj;
dôsledne prísl.;
dôslednosť -i ž.
dôslednosť -ti -tí ž.
dôslednosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto dodržiava pevné zásady: d. rodiča, učiteľa, veliteľa; to svedčí o jeho dôslednosti; pristupovať k niečomu so železnou dôslednosťou; d. je jedna zo základných čŕt pevného charakteru 2. ▶ dôsledné, dôkladné konanie: d. postupu, kontroly; d. v politike; vyžadovať d. v práci; mať zmysel pre d.; Znervózňovala ma dychtivá lekárska dôslednosť. [A. Rákay]; Ide za tým s neústupčivou dôslednosťou až do konca. [KŽ 1966]
dôsledný príd.
1. verný určitým zásadám, konajúci podľa zásad, konzekventný: d. človek; byť d.;
2. do podrobností vykonaný, dokonalý, dôkladný: d. systém, d-á deľba práce;
dôslednosť, -ti ž.