dômyselný príd. ukazujúci bystrosť mysle, dôvtipný, vynachádzavý; svedčiaci o bystrosti mysle: d. konštruktér; d. prístroj;
dômyselne prísl.;
dômyselnosť -i ž.
dômyselný -ná -né 2. st. -nejší príd.
dômyselný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o človeku) majúci al. prejavujúci bystrosť, originálnosť mysle; svedčiaci o takýchto vlastnostiach; syn. dôvtipný, vynachádzavý: d. človek; d. tvorca, konštruktér; dômyselný stratég [P. Karvaš]; Anabella mala nielen dobré srdce, ale bola aj dômyselná. [D. Tatarka] 2. ▶ (o veci) založený na dôvtipnom uvažovaní, urobený s dôvtipom, s vynachádzavosťou: d. návrh, vynález, prístroj, systém; dômyselné zariadenie; dômyselná konštrukcia, technika; dômyselná hračka; dômyselné prepracovanie, maskovanie; d. úkryt; dômyselná obrana; Pravý údiv sa v nás rodí vtedy, keď poznávame, aká dômyselná je príroda. [LT 1998]; Konečne som videl stupňovitý park s tristo fontánami najdômyselnejších podôb. [Š. Žáry]
dômyselný p. dôvtipný, vynachádzavý
dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiak • vynachádzavý • vynaliezavý • invenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešenie • dômyselný: dômyselná konštrukcia • ostrovtipný • kniž. ostroumný • menej časté: bystrohlavý • bystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiu • inteligentný • duchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovor • chytrý • vtipný • šikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlava • expr. šalamúnsky: šalamúnske riešenie • hovor. nápaditý
p. aj bystrý
vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešenie • dômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadenie • bystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiak • duchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámka • hovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťah • poet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)
2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovný • veselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienky • humorný: vznikla humorná situácia • iskrivý: iskrivé ovzdušie
p. aj veselý 2
vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavé • dômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktér • dôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študent • hovor. nápaditý • bystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľ • expr. vymýšľavý (Alexy) • pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešenie • kniž. invenčný
dômyselný príd. prezrádzajúci bystrosť mysle, dôvtipný: Aký je človek vtipný a dômyselný: nájde každej veci spôsoby. (Kuk.); d. stroj, prístroj, d-é zariadenie, d. výklad, d-á teória;
dômyselnosť, -ti, ž.
dômysel m. (duomiseľ) dôvtip; domyslenie sa: duomiseľ (Hor. Lehota DK); dômyselný príd.: duomiseľní (Hor. Lehota DK)
dômyselný [domysl-] príd prejavujúci dômysel, dôvtipný: solers: wtipny, domyslny, bystry; spirituosus: duchaplny, domyslny (KS 1763); -e prísl: knihi domyslňe poznamenane (KS 1763); -osť [do-, du-] ž dôvtip: solertia: domyslnost, bystrost (KS 1763); wassa ostrowtipnost a usstipačna dumyslnost (VP 1764)