dômysel -slu L -sle m.
dômysel -slu L -sle m. ▶ schopnosť bystro, pohotovo, originálne al. vynachádzavo rozmýšľať; syn. dôvtip, vynachádzavosť: ľudský d.; obdivovať niečí d.; vyžaduje si to d. a pedantnosť; Konečné riešenie darilo sa mu s vynaložením veľkého dômyslu. [D. Tatarka]; Búrlivo kypiaci život si žiada od básnikov viacej tvorivého dômyslu. [V. Mihálik]
dômysel p. dôvtip
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
dômysel, -slu, 6. p. -e m. schopnosť domyslieť sa, dôvtip, bystrosť, vynaliezavosť: ľudský d. (Kuk.)
dômysel m. (duomiseľ) dôvtip; domyslenie sa: duomiseľ (Hor. Lehota DK); dômyselný príd.: duomiseľní (Hor. Lehota DK)
dômysel [domysl] m 1. dohad, domnienka: conjectura: domňenj, domysl, hadani (KS 1763) 2. dôvtip: muž udatny a statečny, domislu plnj (HI 18. st); z d-u prísl výraz zámerne: z domyslu oslabuge ruki mužúw bogownych (KB 1756)