Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty; vlak už d-l; d. z výletu; d-li nám pomôcť; d-la mi zásielka; d-la zima; d. do rozpakov; d. k majetku; d. o deti; d-la naňho únava; na každého d-e 10 korún; žil, ako d-lo; d. na chybu; hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba; d-e k zmene

2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti

3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa); obraté jablká d-u dozrejú

4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor; d-la mu trpezlivosť

● → prísť;

nedok. dochádzať -a, dochodiť¹

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel došla dôjduc dôjdený dôjdenie dok.

dochádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom niekam pravidelne, opakovane prichádzať: d. autobusom, vlakom; domov dochádza každú sobotu; každodenné dochádzanie do práce je náročné; Dvaja sme dochádzali do školy v okresnom meste. [P. Andruška]
2. (ku komu, k čomu; kam) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom sa približovať; syn. prichádzať: dochádzame k nášmu domu; dochádzajú na koniec dediny; práve dochádzajú k nám; To bolo znamením, že dochádza do rodného kraja, lebo za týmto mostom sa ukážu prvé kopce. [K. Lazarová]
3. ▶ byť niekam dopravovaný, doručovaný, dodávaný; syn. prichádzať: tovar nám dochádza včas; zoznam novín dochádzajúcich na našu adresu; Postupne dochádzali do hlavného stanu podrobnosti o vzbure. [M. Ferko]
4. (k čomu) ▶ získavať, nadobúdať niečo; syn. prichádzať: k peniazom dochádza veľmi ľahko
5. (k čomu) ▶ dospievať v nejakej činnosti až k nejakej hranici; syn. prichádzať: d. k záveru
6. (o koho, o čo) ▶ strácať niekoho, niečo; syn. prichádzať: dochádzame o kamarátov; nedbalosťou dochádzal o majetok
7. ▶ (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) postupne sa niekoho zmocňovať, niekoho postihovať; syn. prichádzať: dochádza na mňa spánok; premôcť dochádzajúcu únavu
8. (na čo) ▶ postupne niečo objavovať al. si niečo uvedomovať; syn. prichádzať: už dochádza na chybu v účtoch; neos. Až teraz mu dochádza, ako vyzerá svet, do ktorého ho rozmrazili. [A. Vášová]
9. (k čomu) ▶ postupne sa k niečomu dostávať, dopracúvať; syn. prichádzať: d. k poslednému bodu programu
10. iba v zápore neos. (na čo; ø) ▶ nemať dosť finančných prostriedkov: nedochádza mi na stravu; Platil som, ale horšie bolo, že mi potom na iné nedochádzalo. [Š. Žáry]
11. neos. (k čomu) ▶ (obyč. o udalostiach) začínať sa uskutočňovať; stávať sa skutočnosťou; syn. nastávať: potom dochádza k násilnostiam; každý deň dochádza ku škriepkam; Vedci zistili, že ešte dlho pred zemetrasením dochádza v zemskej kôre k zmenám. [NP 1986]
12. kniž. (čoho) ▶ úsilím získať, dosiahnuť niečo pozitívne: konečne dochádza uznania
13. ▶ dosahovať konečný, želaný stav: hrušky dochádzajú v debničkách
14. hovor. ▶ postupne sa míňať, spotrebúvať: káva nám už dochádza; dochádza mi trpezlivosť; Starý tvrdohlavec, ktorému bolo do smiechu, hoci mu dochádzali sily. [P. Glocko]
15. (do čoho; k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. do pomykova stávať sa neistým; d. do rozpakov stávať sa rozpačitým; d. k presvedčeniu postupne sa presviedčať; d. k zisteniu postupne zisťovať; d. k poznaniu postupne poznávať
◘ fraz. dochádza mi dych nevládzem
▷ dok. k 2 – 9, 11 – 15 ↗ dôjsť

dochodiť¹ -dí -dia dochoď! -dil -diac -diaci -denie nedok. zastaráv. 1. (kam; ø) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom niekam pravidelne, opakovane prichádzať: Do terénu za pacientmi dochodil. [L. Ballek]; Synovia denne dochodili a nosili tú istú zvesť. [J. Horák]
2. (ku komu, k čomu; kam; ø) ▶ chôdzou sa približovať: už dochodia k nám; Dochodia k záhradke, kde leží klát sváka Ondruša. [M. Figuli]
3. ▶ byť niekam dopravovaný, doručovaný: dochodil o ňom chýr; Naprestiera novín, ktoré dochodia na jeho meno. [F. Hečko]
4. iba v zápore neos. ((komu) na čo) ▶ nemať dosť finančných prostriedkov: Na liečbu v Tatrách nedochodilo. [A. Devečková]; Chcela vydávať dcéru a nedochodilo jej na patričnú výbavu. [P. Zván]
5. neos. (k čomu) ▶ (obyč. o udalostiach) začínať sa uskutočňovať; stávať sa skutočnosťou: Tu, pravda, dochodí k sporu. [A. Matuška]
6. ▶ dosahovať konečný, želaný stav: jačmeň už tiež dochodí
7. neos. ▶ (s neurčitkom) vyjadruje nevyhnutnosť: Teraz mi dochodí pred sviatkami odísť. [M. Valehrachová]; Že mu vraj dochodí bosému ísť. [M. Figuli]
8. (k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. k poznatku spoznať; d. k zisteniu zistiť
▷ dok. ↗ dôjsť

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel došla dôjduc dok. 1. (kam) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom sa premiestniť, dostať sa; syn. prísť: d. domov pešo; d. niekde autom, vlakom; d. na koniec ulice; d. do cieľa; d. k oknu; d. na vlak stihnúť; nedôjdeš načas do školy; poobede k nám došli hostia; dôjdite si k nám po ovocie
2. ▶ (o dopravnom prostriedku) pohybom sa dostať; syn. prísť: vlak ešte nedošiel; autobus došiel presne
3. ▶ vrátiť sa odniekiaľ na pôvodné miesto; syn. prísť: kedy ste došli z dovolenky?; deti už došli z výletu; syn došiel z vojny
4. ▶ obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou; syn. prísť: došiel za učiteľkou, aby mu poradila; čo s tým nedošiel za mnou?
5. ▶ pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie; syn. prísť: došiel k nám nový pracovník; Čo budeme robiť? Nedošli nám konferencieri! [Ľ. Feldek]
6. ▶ byť dopravený, doručený, dodaný; syn. prísť: včera došiel tovar; došiel mi list; došla nová zásielka; došlo oznámenie; noviny dnes nedošli; došli správy, že nepriateľ už zaútočil
7. ▶ začať byť, jestvovať; syn. prísť, nastať: toho roku došla zima skôr; došla búrka; došlo prudké ochladenie
8. (do čoho) ▶ dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii; syn. prísť: d. do ťažkej situácie; d. do módy stať sa módnym; Akosi nemohol dôjsť do správneho rytmu. [R. Sloboda]
9. neos. (k čomu) ▶ stať sa, uskutočniť sa, prebehnúť v istom čase (obyč. o udalostiach); syn. prísť, nastať: všetci čakali, že dôjde k zmene, k zlepšeniu; k náprave nedošlo; došlo k zaujímavej situácii; na mnohých miestach došlo k zosuvom pôdy; došlo k nehode; rozpovedz, ako k tomu došlo; bol rád, že nedošlo k najhoršiemu; k ničomu nedošlo; došlo medzi nimi k ostrej roztržke; Chcel som ti zavolať, ale nejako k tomu nedošlo. [E. Gašparová]
10. (k čomu) ▶ získať, nadobudnúť niečo (obyč. bez osobitného úsilia); syn. prísť: ľahko d. k domu, k peniazom; došiel k majetku podvodmi
11. (k čomu; na čo) ▶ premýšľaním, úsudkom a pod. sa dostať k niečomu, docieliť niečo; syn. prísť, dospieť: d. k názoru, k presvedčeniu, k stanovisku; d. k cenným výsledkom, ku konečnému záveru; Na nápad za milión došli stupavskí rybári. [Vč 1978]
12. (na čo) ▶ úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť niečo; syn. prísť: d. na stopu; d. na chybu v účtoch, v počtoch; nemohol d. na to, kde sa pomýlil; nebol by na to došiel, keby mu nezavolali; došli sme na to neskoro
13. (o koho, o čo) ▶ byť zbavený niekoho, niečoho; syn. prísť, stratiť: d. o deti; d. o oko; Nesmiem zmárniť ani hodinu. Ináč dôjdem o všetko. [A. Hykisch]
14. (na koho; zastar. koho) ▶ postihnúť, zachvátiť niekoho (obyč. negatívne); syn. prísť, zmocniť sa: došli na mňa driemoty; došla naňho únava; došiel ho hnev; neos. došlo mu zle
15. (na koho) ▶ získať, dostať časť pri delení, rozdeľovaní; syn. prísť, ujsť sa, pripadnúť: na každého dôjde vrece múky; na jedného hosťa dôjdu tri zákusky
16. kniž. zastar. (čoho) ▶ úsilím dosiahnuť, docieliť niečo; syn. dobrať sa: d. uznania, spravodlivosti; dôjsť slávy [J. Blažková]
17. hovor. ▶ (o varenom jedle, o ovocí a pod.) dosiahnuť želaný stav, nadobudnúť želané vlastnosti: zemiaky dôjdu v pare dovaria sa; obraté hrušky dôjdu dozrejú; Na pažitiach sa podívaš, či nám už raž došla. [D. Tatarka] dozrela
18. hovor. ▶ postupne sa spotrebovať, vyčerpať sa; syn. minúť sa: cukor, benzín nám došiel; došli mu peniaze; došla mu trpezlivosť stratila sa; Redaktorka naprázdno preglgla, akosi jej došla invencia. [J. Puškáš]
19. neos. hovor. (komu) ▶ intuitívne zistiť, pochopiť, porozumieť; syn. napadnúť: až teraz mi došlo, čo tým myslel; nedošlo mu, že má mlčať; I jej isto-iste došlo, že to nebudú bežné hodiny telesnej výchovy. [Vč 1988]
20. (do čoho; k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. do pomykova stať sa neistým; d. do rozpakov stať sa rozpačitým; d. k presvedčeniu postupne sa presvedčiť; d. k zisteniu postupne zistiť; d. k poznaniu postupne poznať
◘ fraz. ak na to dôjde ak bude treba; došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze; došlo mi na rozum/na um spomenul som si; dôjde/došiel rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať; dôjde/došlo na lámanie chleba nastane, nastal rozhodujúci okamih; zastar. dôjsť konca skončiť sa; kam by sme došli! výraz rozhorčenia, nevôle; nedôjsť ďaleko málo dosiahnuť, docieliť; nedôjsť nikam nič nedosiahnuť, nedocieliť; vec došla [až] tak ďaleko, že... al. došlo to [až] tak ďaleko, že... vec sa vyvinula do krajnosti ◘ parem. na každého [raz] dôjde spravodlivý trest al. zaslúžená odplata nikoho neminie
▷ nedok. ↗ dochádzať, dochodiť¹

dochádzať, -a, -ajú i dochodiť¹, -í, -ia nedok.

1. častejšie, pravidelne prichádzať, prichodiť niekam: d. vlakom do školy, do práce; dochádzajú nám chýry (Tim.); dochádzajú nám listy (Šolt.); Sedliak najradšej dochodí po doktora v nedeľu. (Kuk.)

2. (kam, odkiaľ) približovať sa, blížiť sa, prichádzať, prichodiť: Keď dochádzali k bráne, vybehol k nej Ďurko. (Bod.) Potok hadil sa zďaleka, ktovie, z ktorých až vrchov dochodil. (Šolt.)

3. (k čomu) dospievať, dostávať sa, dosahovať niečo: d. k záveru, k výsledku, k presvedčeniu;

4. (komu) končiť sa, prestávať, byť pred úplným spotrebovaním: Strelivo vám dochádza. Vaše postavenie je beznádejné. (Karv.) Podmaníkovi dochodil čas, keď sa mal zísť výbor. (Tat.)

● dochádza mu dych nestačí;

5. (komu na čo, zried. i čoho, i s neurč., neos., najmä v zápore) stačiť, byť niečoho dosť, mať dosť: Anča vstala dnes o polnoci, a ešte jej času nedochodí. (Tim.) Slúžku držať ti nedochodí. (Kuk.) Akoby mali tisíce a z tých stačilo a dochodilo ešte i na doktora. (Taj.) A na také (cigary) vám dochádza? (Tim.)

6. (k čomu, neos.) nastávať, stávať sa, vyskytovať sa: dochádza, dochodí (dochádzalo, dochodilo) k zmenám, k násilnostiam, k bitkám, k omylom;

7. hovor. dozrievať: Jačmeň už tiež dochodí. (Kuk.);

dok. dôjsť

|| dochodiť sa nár. dohadovať sa, škriepiť sa: Keď sa už máme dochodiť, dochoďmeže sa celkom. (Kuk.)

dôjsť, dôjde, dôjdu, došiel, rozk. dôjdi dok.

1. prísť, chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto: d. domov, d. z práce, d. niekam načas, došiel mi list, zpráva, zásielka došla, oznámenie došlo

● nedôjsť ďaleko; nedôjsť nikam málo docieliť, dosiahnuť; nič nedosiahnuť, nedocieliť;

2. dostihnúť, zastihnúť, stihnúť: d. (nedôjsť) na vlak; Veď nedôjdete na stanicu. (Taj.)

3. (koho) zachvátiť, opanovať: Zato už i starého došiel hnev. (Kuk.)

4. (k čomu, zastar. i čoho) dospieť k niečomu, dosiahnuť, docieliť niečo: d. k správnym uzáverom, d. k cenným výsledkom, d. k chybným náhľadom; Takým spôsobom nikdy nedôjdeš do cieľa. (Jégé) Teraz pozoruje, že ani uznania nedôjde. (Tim.)

5. neos. (k čomu, zried. i na čo) uskutočniť sa, stať sa, nastať: došlo k zlepšeniu, k zmene situácie, došlo k vzrušujúcim udalostiam; Došlo až na to, že Ivan bol v škole zavretý. (Šolt.)

6. byť dosť, stačiť, vystačiť: Z toho, čo ti ja posielam, na dohán veru nedôjde. (Kuk.)

7. zried. minúť sa, spotrebovať sa: múka nám došla

● došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze;

8. dozrieť, prísť do vyhovujúceho, optimálneho stavu: hrušky došli, dôjdu (napr. po obraní pred dozretím);

9. zried. prestať ísť: hodiny došli;

nedok. dochádzať i dochodiť

dejsť p. dôjsť

dójdziť p. dôjsť

dojíť p. dôjsť

dôjsť dok. (dójť, dejsc, dójdzit, dojít, dondzic, dont, dvójci)
1. csl prísť, dostať sa niekam (chôdzou al. dopravným prostriedkom): F takej šľuhave ľedvím činom som domou duošla (Dol. Lehota DK); Zašla som ňie va̋dz ako sto metrou a duošieu̯ mä jeden na bicigli (Mokraď DK); Ňeduojšov už g vlakovi (V. Bielice TOP) Kot s paše (kozy) duojšle, dostále piťia (Čelovce MK); Došli zme na roli (Blatné MOD); Tak sem bola zle, že moseli aj v noci dondzit ke mňe (Bernolákovo BRA); Milka chcela též dójsc, ale čosi hej do toho prišlo (Trstie ILA); Išeu̯ dále, došeu̯ na nedvieda (Jablonové MAL); Jak som orav, došóv som na hniézdo šršnóv (Bučany HLO); Ku ňim paropci ňemohľi dejsc (Sedlice PRE)
2. csl prísť, byť dopravený, doručený: Duojšov celí vagón uhlia (V. Bielice TOP); Lizd nán došól s Kanadi (Brestovany TRN)
3. nastať, uskutočniť sa: Kin son tatan prišla, tag aj večer došou̯ (Poltár RS); Hrubá búrka došu̯a (Záh. Bystrica BRA); V zime zmrzne, donde perenospora (Myslenice MOD); Došli ím roki, že sa budú ženit (Jablonové MAL)
F. dokedi duojďe na mňa rad (V. Bielice TOP) - kedy budem ja nasledovať; kod duojšla na kráuku sila, vimekla som ho (teľa) voka (Čelovce MK) - keď začala tlačiť, siliť sa
4. csl dosiahnuť, získať: Len kebi mohov duojť k peňiazom (V. Bielice TOP); Museu̯ sem sa učit, abich došeu̯ ke chlebu (Záh. Bystrica BRA); Ňemohél k tomu dvójci (Bošáca TRČ); Čiľká máťe choďiť, abi vás to duošlo, abi sťe teda té mašini dostaľi (Lipník PDZ); Ňeznam, či me to mesco dujdze (Studenec LVO); Ku ňičemu tag ňedojdzeš (Dl. Lúka BAR)
F. na každého dójde (Lukáčovce HLO) - každému sa ujde
5. dostať sa, preniknúť: Riade zme zložile, žebe na priesadu duojšlo slnce (Čelovce MK); Keť choroba duojde do pľúc, ofca zdochňe (Zázrivá DK); Šag oní dondú aj do takéj rodzini! (Vištuk MOD); Došla velikéj hanbi (Bošáca TRČ)
F. já som mu došou̯ na žilu (Svätoplukovo NIT) - odhalil som jeho povahu; došieu̯ na psa mrás (Martin) - dostal sa do ťažkostí; pomáli delé dvajdeš! (Rochovce ROŽ) - ponáhľaním možno všeličo pokaziť
6. dostať sa, újsť sa niekomu; stať sa, nastať: Za tem traseňím duojšle na ňu sile (Čelovce MK); Mädouňíčke rozdávau̯ takin, kerí maľi ďeťi, abi sa každimu duošlo (Lišov KRU); Došla ho dobrá služba (Bošáca TRČ); Jak to dojde, že jeden to dostane a druhí né! (Brodské SKA); Keď došlo k súdu, tag mi ho zabili (Svätoplukovo NIT); Fčil došu̯o g zápuace (Záh. Bystrica BRA)
7. napadnúť, spomenúť si, prísť na um: Friško mi to nedónde na misel (Čataj MOD); Došlo mi na rozum, že mám aj sito (Semerovo HUR); Naráz mi došlo do hlavi, že já sa vidávad nebudem (Vištuk MOD); Ňemu došu̯a pamat, že on má píščelku (Jablonové MAL)
8. vystačiť, byť dosť: Ňeduojďe mi aňi na tabák (Prievidza); Ako bej aj došlo pre ťeľkú pätoraj! (Málinec LUČ); Na jar nám aňi slama ňeduošla (Drienovo KRU)
9. csl dozrieť, dostať sa do vyhovujúceho (zrelého) stavu: Zbožá došlo (Hor. Lehota DK); Jablšká ešče dvajdú na pvajde (Ratková REV); Fizole aždaj duojdu, kím budú mrazi (Slov. Ľupča BB); Rajčini už duojdu na slnke (V. Bielice TOP); Zboží aj krížoh dojde (Lukáčovce HLO); Žito f čutke dujdze (Studenec LVO)
F. gruľe pot pokrifku dujdu (Studenec LVO) - dovaria sa
10. minúť sa, spotrebovať sa; prestať ísť (o hodinách): Múka nám už došla (Bánovce n. Bebr.); Hodzini prám došli, način jíh naťáhnút (Bošáca TRČ); Hodini dójdú (Lukáčovce HLO)
11. prísť o niečo, stratiť; zhynúť: Misľím, že táto hruška duojďe, ľebo má málo ľísťa (Mošovce MAR); Aj o muža som došla, umreu̯ (Svätoplukovo NIT); Každí tam došeu̯ o život (Brodské SKA); Já sem su̯apší, já dondem o hu̯avu (Jablonové MAL)
F. tam ci dojda konca (Dl. Lúka BAR) - zničia ťa
12. neos. zomrieť: Už mu došlo, ňeňi ho viac! (Košťany n. Tur. MAR); Ňebuďe uš ten dlho žiť, už mu duojďe (Mošovce MAR); Duojde mu (Slov. Ľupča BB)

dôjsť sa dok.
1. strsl pohádať sa: Ňezhovárajú sa jedna z druhou, dovie, čo sa duošľi (Zvol. Slatina ZVO); Ňepomätám, žebe zme sa bole duojšle na dohanke za priesadu (Čelovce MK)
2. neos. dostať sa, ujsť sa: To miseu̯ biť takí velkí koláč, abi sa každimu s toho bolo duošlo (Lišov KRU)

dójť p. dôjsť

dondziť p. dôjsť

donť p. dôjsť

dôjsť [dô-, do-], zsl dondziť dk
1. (o človeku a i. živých tvoroch, o dopravných prostriedkoch) chôdzou, pohybom dosiahnuť nej. miesto, prísť niekam: az k tomv swiedku dogdu (ŽK 1473); ya bych k Wassy Milostty sam bol rad dossel (ILIJA 1598); dwogda Mlinarow Gyuro, uderel ho (NEMŠOVÁ 1690); čo gsú toto za slowá: nagcit, wenďit, doncit (BA 1789); do pivovara z huoli z drewom za den nemožeme dvojst (ORAVA 1795 LP)
F. po niti klbka dogdess (SiN 1678) o rozumnom uvažovaní
2. preniknúť, dostať sa niekam: dossla jest nas zialoba od Židow na was (VIEDEŇ 1488 E); čekati, dokud jeho hlas duojde (CA 1617 CM); slyna aby až do brucha dossla (BlR 18. st)
3. dosiahnuť, docieliť niečo: gsme ssikowany od nassich panow k Wassie Milosti, zebychom u Wassie Milosti mohli služby dogity (SUCHOHRAD ( 1458) E); radosty s nym neduogde (BAg 1585) nedočká sa; gestly instans k tomu weku duogde (PRÍLES 1635) dožije sa; wěku swého pres sto let dossli (FP 1744)
L. skrze reocupatiae suda sprawedliwost duoyti (SUČANY 1597) dostali zadosťučinenie; poriadok (na) koho d-e príde rad na niekoho: dokad gich znowu poradek dogdie (TRENČÍN 1713); poradek dossel na Ondrega Balaža, že mu richtar tjch wojakow na tu gednu noc dowgedel (KOŠECA 1748)
4. (o ovocí) dozrieť: dinne za geden den dogdu (PR 18. st)
L. (syn a dcéra) dossly czloweczenstwy (NEDEDZA 1530) stali sa dospelými; d. do/k zrelosti dozrieť: marussowe gahody do zrelosti dogdu (SN 1772); owocze k zrelosty nedogde (PUKANEC 1795)
5. (o čase) nastať: wtomže hnedky hodina skončenj žiwota gého dossla (DRAŽKOVCE 1730); (morušovníkom) guž čas dogssel, aby sa zawinuli (SN 1772)
6. čo prísť na niečo, zistiť: pakliby se to na niekom dosslo, ten ma sstroffan bity (OCHTINÁ 1697); pričinu toho možeme dogiti, gestliže se dobre rozpamatugeme (MS 1758)
7. dobehnúť: usylowal se on podwodne Krista dogity (CS 18. st) podviesť, oklamať