dôchodok -dku m.
1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu; národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu
2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.; dostávať d.
3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;
dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;
dôchodkovo, dôchodkove prísl.
dôchodkový -vá -vé príd.
dôchodkový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s dôchodkom al. s postavením dôchodcu: d. systém, fond; dôchodková reforma, politika štátu; dôchodkové rozvrstvenie obyvateľstva; byť v dôchodkovom veku mať nárok na starobný dôchodok; dôchodkové zabezpečenie úsek sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorého je občan zabezpečený v starobe, v invalidite al. pri strate živiteľa; systém povinného dôchodkového poistenia; neofic. d. úrad; dôchodková poisťovňa sociálna poisťovňa
dôchodkový ktorý súvisí s postavením dôchodcu • starobný: dôchodkové, starobné poistenie; dôchodková, starobná daň • hovor. penzijný: byť v dôchodkovom, penzijnom veku
dôchodok, -dku m. príjem, výnos, zisk; súhrn prijatých, nadobudnutých hodnôt: I vlani bol na ňom (na poli) dobrý dôchodok. (Kuk.); prinášať, donášať d.; pracovný, doživotný, čistý, vedľajší, bezprácny, peňažný, invalidný d.; národný d.; d. z prenájmu, z nehnuteľností;
dôchodkový príd.: d-á daň, d-é poistenie;
dôchodkovo/-e prísl.: d. poistený
dôchodok m. 1. csl úžitok, príjem; výnos, zisk: Malí dóchodog zmo mali lonskiho roku (Kameňany REV); Ponosuje sa, že dóchotkámi ňevistačá, šecko je drahé (Bánovce n. Bebr.); Teraz žiju s toho duchotku (Sobrance); Teraz ja dostávam ako invalidní duochodok (Parížovce LM) L. boční duochodok (Ležiachov MAR) - vedľajší príjem 2. nov. výslužba, odpočinok, penzia: Otchádzau̯ do duochotku (Kľak NB); dôchodkový príd. nov. k 2: dochotková kontrola (Stankovany RUŽ); dvóchotkoví úrat (Újazd TRČ); dóchotková dan (Lukáčovce HLO)
dôchod1 [dô-, dú-], dôchodok [dô-, do-, dú-; -ok, -ek] m 1. príjem, výnos, úžitok, zisk; práv prijaté al. nadobudnuté hodnoty: zapisy od kohozkolwiek duochoduow (ŽK 1469); gestly neyaky duochodok gest odnekud za chotár (ZVOLEN 1567); polowicze dworu spolu se wsseczkymi duochody wisloboditi magy (SUČANY 1579 E); registr duochodkuw mlinskych (ŽILINA 1610); chramowe duchody (ŠV 1675); duchod mytowy (DUBNICA n. V. 1745); naš duochodok kralovsky, jako jse napravime, aby z takoveho (platu) nasledoval (MB 1759); richtarom dohodek zaopatret se musy (SPIŠ 1785-96) 2. adm daň, dávka, poplatok: od holi cins a duochodek ulozeny každoročne zuplna k zamku platiti a dluzni boli (LIKAVA 1632 U2); ma mitnik duochotky odbyrati (ZVOLEN 1702); ludge mitny duchodek platit neny su powinny (TRENČÍN 1731); dôchodkový príd k 1: obventitius: dúchodkowy (KS 1763); -oček [-eček] dem k 1: mercedula: dúchodeček (KS 1763)