dóža dóžu pl. N dóžovia m.
dóža dóžu pl. N dóžovia m. ⟨tal.⟩ hist. ▶ hlava štátu v niektorých talianskych republikách: benátsky, janovský d.; hodnosť dóžu zrušil r. 1797 Napoleon Bonaparte
dóža -u m. ‹t› hlavný predstaviteľ niekdajšej Benátskej al. Janovskej republiky;
dóžovský príd.: d. palác
dóža, -u, mn. č. -ovia m. hist. vládca v býv. janovskej al. benátskej republike;