Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dávny

dávny -na -ne 2. st. -nejší príd.

dávny -na -ne 2. st. -nejší príd. 1. ▶ jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci; syn. dávnoveký, starodávny: dávni obyvatelia Slovenska; dávne obyčaje; dávne pohrebiská, sídliská, vykopávky; naši dávni predkovia; hľadanie dávneho pokladu; Bolo to v dávnych bájnych časoch v Malej Ázii, vo Frýgii, v jej starom hlavnom meste Gordione. [J. Lenčo]; Človek dávnych epoch veril v existenciu nadprirodzených síl, démonov, božstiev. [E. Horváthová]
2.časovo veľmi vzdialený, ale jestvujúci v priebehu života rozprávajúceho (subjektu), obsiahnuteľný jeho pamäťou: bolo to pred dávnymi rokmi; pripomenúť si dávne udalosti; riešiť dávne spory; spomínať na dávne časy; Kľačal dlho vedľa týchto voľakedajších cenností a srdce mu stisla dávna slasť. [P. Jaroš]; O mnohých dávnejších i nie tak dávnych veciach sa nám nežiada hovoriť. [Os 2001]
3.ktorý vznikol v minulosti (v priebehu života rozprávajúceho) a pretrváva dodnes; syn. dlhoročný, odveký: naši dávni priatelia; splniť si dávne túžby; Dávny sen: vystúpiť zrazu v meste, ktoré si zvyklo, že prechádzame nevšímavo okolo. [P. Vilikovský]; Pochválila dávneho zákazníka, aby si ho aj trocha zaviazala. [J. Gregorec]
fraz. od dávnych dáven odjakživa; za dávnych dáven kedysi dávno, v minulosti

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzníhovor. ďalší: ďalšia rodinadlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestudávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťouexpr.: ďalečiznýpreďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy


dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší


dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správcadlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývindlhotrvajúcidlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsiliedávnystarý: dávny, starý kamarát

p. aj dlhodobý, dlhý 2


minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý


starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďalekýhovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodinadávnypradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časyodľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problémcudzí: táto vec mi je cudzia

2. p. neprítomný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dávny, 2. st. dávnejší príd. jestvujúci v starých časoch, pred mnohými rokmi, pochádzajúci zo starých čias, starodávny, starý; voľakedajší, niekdajší, bývalý: d-i predkovia, d-i obyvatelia, d-a minulosť, d-a doba, d-e časy, za d-ych čias, od d-ych čias; d-a sláva, d. priateľ, známy, d. sen, d-a túžba

dávny príd.
1. csl jestvujúci v minulosti, v starých časoch, veľmi starý, starodávny: Tam stáli kedisi v dáunich čäsoch dva hradi (Poruba PDZ); Za dávňejších čias (Košťany n. Tur. MAR); A tá búda dávňajšá (Tek. Breznica NB); Je to mój dávni kamarát (Bošáca TRČ); Davne macere davaľi dzecom štoptuch (Studenec LVO); To buu̯ daunoho učiteľa sin (Orechová SOB)
2. priev, zsl veľký, mnohý (o rokoch): Už dávne roki umrela (Svätoplukovo NIT); To sa už dávne roki, čo totka choďeľi na pánske robiť (Prievidza)

dávny príd jestvujúci v starých časoch, pred mnohými rokmi; niekdajší, voľakedajší, starodávny: (grunt) predkuw dawnych vzywa (ĎURČINÁ 1551); w cžasiech dawnych (L. TRNOVEC 1563); dluch dauni zaplatily (BOJNICE 1565); (svedkyňa) newge sa rozpamatat, bywsse gjž wecz dawna (BENICE 1756)
L. d-ym časom, od d-eho času, od d-ych časov/rokov oddávna, dávno: dawnim czasom ta vez bi mohla ku dobremu konzy priwedena bity (BREZNO 1590); od dawneho czasu nicz neslissicze o Wassich Milostiach (ORAVA 1668); od dawnjch časuw bezj nesnaze (SC 17. st); od dávnych rokou nakladky nevynahrazuju (BOCA 1771-72 LP); -o, -e prísl
1. pred dlhým časom, kedysi: wsak sem ja dawno swikl czinity pro dobre luzy (BUDATÍN 1450); gdie stie biely dauno praua zadaly, tedie bie sie bielo dawno prauo stallo (MARKUŠOVCE 1566); wssak sem gich (peniaze) gia dawne wratila (ILAVA 1632)
L. neveľmi d., nie tak d. nedávno: summu, kterussto Wasse Milost mne ne tak dawno poslala (H. BEŇADIK 1579); newelmj dawno, len od rokow osemnastj (LIPTOV 1676); stranky guš dawno predešle (statok) mezy sebu rozdelely (OVČIARSKO 1739) dlho predtým
2. oddávna, dlho, dlhý čas: gemu dawno powinowata byla f 2 d 25 (MOŠOVCE 1589); my wčil tak žigeme, gako dáwno sme byli zwykli (KS 1763); d-o s dávna minulosť: za dawna chlapcy swe wlasy obetuwaly (KrP 1760); od dawneho dawna panstwo gich (Sedliská) uziwa (PLAVNICA 1771) odpradávna; -osť ž dlhý vek, dlhé trvanie: pre dawnost weliku (KLOBUŠICE 1691); čas chluby se swau dawnostu (SK 1697)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dávne tradície a metódy traditions et méthodes ancestrales
dávnych geologických dôb, patrí des époques géologiques, appartient
ohni dávnych geologických dôb feu des époques géologiques
pohrebe jeho dávneho priateľa obsèques de son vieil ami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu