Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a; chystá sa na d.;

pren. d. guliek veľké množstvo; → zlatý d.

● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi; dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si; po d-i býva pekne; nebude z toho → oblaku d.;

dažďový príd.: d-á voda;

dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.

dáždik -ka pl. N -ky, dáždiček -čka pl. N -čky m. zdrob.

dážď dažďa pl. N dažde G dažďov m. 1. ▶ vodné zrážky padajúce na zem z oblakov vo forme kvapiek, ktoré sa tvoria skvapalnením vodných pár ochladených na teplotu rosného bodu al. topením malých ľadových kryštálov: jarný, letný, mierny, občasný, silný, trvalý d.; krajinský d. mierny, dlhšie trvajúci na väčšom území; miestny d. trvajúci len niekoľko minút, prehánka; prívalový d. lejak; tropické dažde; d. so snehom; kvapky dažďa; obdobie dažďov; plášť do dažďa; d. bubnuje na streche; padá hustý d.; spustil sa d.; d. ustal; zberá sa na d. bude pršať; Vonku vystrájal vietor, dážď plieskal o sklá okien. [I. Habaj]; astron. meteoritový d. padanie veľkého množstva meteoritov pochádzajúcich z jedného telesa na malé územie; meteorický d. veľmi hustý meteorický roj □ kyslé dažde ekologicky škodlivé dažde vyvolané vymývaním oxidov dusíka a síry z atmosféry; krvavý dážď dážď sfarbený červeným africkým púšťovým prachom, ktorý občas preniká južným prúdením do Európy
2. expr. ▶ padajúce množstvo niečoho: d. guliek, kvetov; Zniesol sa na ňu dážď pľuvancov. [A. Hykisch]; Zranené skaly sypali kamenný dážď na hlavy obrancov. [J. Zdražil] □ zlatý dážď bežné označenie okrasného kra s množstvom drobných žltých kvetov kvitnúcich skoro na jar, bot. zlatovka previsnutá Forsythia suspensa
◘ fraz. rásť ako huby po daždi veľmi rýchlo; čo by krvavý dážď padal za každých okolností; dažďu nohy visia bude pršať; dostať sa z dažďa pod odkvap nepolepšiť si; nebude z toho oblaku dážď niečo sa neuskutoční, nepodarí ◘ parem. po daždi pekne býva zlé sa zväčša obráti na dobré; ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie; ranný dážď ako starej baby tanec/ako ženský plač slabý, krátky; ak zaplače Margita, bude dažďov dosýta; dážď na Margitu neosoží senu (13. 7.)
▷ dáždik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: letný d.; Tvár mi vlhčí drobný dáždik. [L. Ťažký]; Pán Gorazd čoskoro usúdil, že popoludní asi spŕchne dáždik. [P. Jaroš]; dáždiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: Májová vlažička, vyrastie trávička, májový dáždiček, vyrastie chlebíček. [Sme 2000]; daždisko -ka -dísk s., v sg. i m. zvel.: Našej starej materi to daždisko vtedy zneuctilo súkenné papuče. [A. Habovštiak]

dážď, dažďa m. vodné zrážky padajúce v podobe kvapiek z mračien na zem: veľký, prudký, hustý, teplý, chladný, drobný, ranný d.; na d-i, v d-i, za d-a, pred d-om, po d-i; prší d., spustil sa d.; ide d. bude pršať; zachytil ho d. zmokol; byť vystavený d-u moknúť

● množiť sa, rásť ako huby po d-i veľmi; hovor. žart. d-u nohy visia je pred dažďom; po d-i býva pekne (prísl.) bude zase dobre; nebude z toho mračna d. z toho nič nebude, to sa neuskutoční; do blata veľa d-a netreba (prísl.) zlé sa ľahko zhorší; dostať sa z d-a pod odkvap zo zlého do horšieho, nepolepšiť si;

pren. expr. veľké množstvo niečoho, záplava: d. kvetov, d. bozkov, d. slnečných lúčov;

dažďový príd.: d-á voda, d-é kvapky; hovor. d. kabát do dažďa;

dáždik, -a m. zdrob. expr.: tichý, drobný, májový, jarný d.;

dáždiček, -čka m. zdrob. expr.

dážď m. (duožď, diežď, déžď, déšč, diždž, džiždž)
1. csl vodné kvapky padajúce z mračien: Uťekajťe, ľebo buďe velkí dáš! (Ľuboreč LUČ); Dášť paňe (Tesáre TOP); Ehe, akí ďieš! (Mašková LUČ); Velkí džišč se spuščil (Kameňany REV); Pre_dožďom, kod má iťi duoš, tode sa čele eduvatej, pichaju (Čelovce MK); Zatáhnuté nebo na déšč (Dúbravka BRA); Dajaki dižď ih zmočel (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. májoví déšč (Lamač BRA) - slabý dážď; krajinskí diéždž (Rakovice PIE), krajinskí ďišť (Revúca) - dlhotrvajúci dážď na veľkej oblasti
F. jalovi jag diśč (Studenec LVO) - nevýrazný; ľecel jag diśč (Studenec LVO) - veľmi; plakal jag diśč (Krásna n. Horn. KOŠ) - veľmi; už ďížďu nohi visia (Rim. Píla RS) - je pred dažďom; pár dážďou spadne (Detva ZVO) - trochu spŕchne; raňajší dážď je ako ženskí plač (Pukanec LVI) - skoro pominie; viťahova_ca ako hľísta na ďíš (Rim. Píla RS) - preťahovať sa, zívať; májoví dášť, vlasi po pás (Pukanec LVI) - napomáha rast; po ďížďu slnko zasvieťí (Rim. Píla RS) - po hádke býva zmierenie; z veľkej hrymoty malo diźdžu (Humenné) - o neprimeranom rozčuľovaní sa; prišou̯ z ďížďa pod otkvap (Rim. Píla RS) - dostal sa zo zlej situácie do horšej; napľuj fľändre do očí, a ona ťi povie, že padá dášť (Krivá DK) - nemravnica neprijíma nijaké výčitky; na jär koredz dážďä - ľiška blata, v jäseňi ľiška dážďä - koredz blata (Krivá DK) - jarný a jesenný dážď nie je rovnaký
2. nov. v dvojslovnom názve rastliny: zlatej déš (Málinec LUČ) - druh ozdobného kra, bot. štedrec (Laburnum); dáždik i dáždiček m. zdrob. expr. k 1: Zišou̯ bi sa ťichí dážďik (Necpaly MAR); Dobrí takíto järní čichí džiždžík (Brusník REV); Noční déždžig nepokazí robotu (Brestovany TRN); To diźdžiku bi trebalo na tote śirotki (Fintice PRE); Čekame, kedi kuz diźdžička spadňe (Spiš. Štvrtok LVO)
F. májoví déščíček - po groši chlebíček (Skalica) - bude dobrá úroda; dáždisko m. zvel. expr. k 1: Aľe sa spusťiu̯ za dážďisko! (Mošovce MAR); dažďový príd. k 1: Džiždžová voda je dobrá na umívania (Nandraž REV); Dziévčence umívali si vlasi déždžovéj vode (Brestovany TRN); Hento mračno je jakési déščové, tušim zmokneme (Skalica); Cali tidzeň buľi diždžovo dňi (Žakarovce GEL)