cvičený príd. cvičením zdokonalený, školený, vyučený: c-é oko, ucho; c. pes
cvičený -ná -né príd.
cvičený -ná -né príd. ▶ cvičením, opakovaním istej činnosti zdokonalený, obratný; syn. trénovaný: c. kôň, pes, vták; cvičená opica; cvičená ruka; cvičené oko, ucho; c. protivník; cvičení hasiči; Keď sa už rozohnal a udrel cvičeným úderom do temena, bolo neskoro vtierať sa do jeho priazne. [L. Ballek]; Cvičený orol skalný dokáže uloviť i vlka. [NP 1985]
cvičený ktorý isté vlastnosti, schopnosti nadobudol cvičením, tréningom; svedčiaci o tom • vycvičený: cvičené, vycvičené cirkusové zvieratá • trénovaný • vytrénovaný: trénovaný parašutista, letec, skokan; vytrénované telo • školený (op. neškolený): školený hlas • drezúrovaný (cvičený drezúrou): drezúrované tigre, kone
školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicíne • vyučený • vyškolený • kvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičený • cvičený • trénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas
vyučený ktorý získal odborné vedomosti v učebnom odbore • školený • vyškolený (školením vyučený): vyučený, školený, vyškolený murár • vycvičený • cvičený (cvičením zdokonalený): vycvičený, cvičený hasič
p. aj vzdelaný
cvičený príd. cvikom zdokonalený, školený, obratný, rutinovaný: c-á ruka, c-é oko, ucho; cvičený v reči; c. pes;
cvičenosť, -ti ž.
cvičený [c-, č-] príd 1. vycvičený, zručný, zbehlý v niečom: člowěk w uměnj zběhlý, cwjčený (WU 1750); čvičeny w weci wogánskég (KS 1763); pred nim sa newimluwiš, bis bol gak čwičeni (Pie 18. st) 2. precvičovaný: gestly včinjss podla posawad cwičenég regule zlatég, wigde to (LU 1775) 3. (o obleku al. obuvi) opotrebovaný častým používaním, obnosený: trimma: snoseny, zedrany, cwičeny, ostaraly (KS 1763)